Rod Trstenský
  Iné informácie  
     
 

TRSTENSKÝ 2004
Výskyt mena podľa telef. zoznamu ST

 

TRSTENSKÝ – telefóny k 26.10.2004

www.zoznamst.sk

celkom 44

02 - BRATISLAVA
Ing. Ivana Trstenská Jána Smreka , Bratislava
JUDr. Mikuláš Trstenský Vígľašská , Bratislava
Mgr. Milan Trstenský Fedákova , Bratislava
Milan Trstenský Ušiakova , Bratislava
Oľga Trstenská Kuklovská , Bratislava
Tatiana Trstenská Súťažná , Bratislava
   
031 – Dunajská Streda bez záznamu
032 - Trenčín
Ing. Jozef Trstenský Hollého , Nové Mesto nad Váhom
Ľubomíra Trstenská Mierová , Stará Turá
   
033 - Trnava
Gabriela Trstenská 1.mája , Pezinok
   
034 – Senica bez záznamu
035 – Nové Zámky
Dušan Trstenský Školská , Zemianska Olča
   
036 – Levice bez záznamu
037 - Nitra bez záznamu
038 – Topolčany bez záznamu
041 - Žilina
Doc.Ing. Dušan Trstenský B.S.Timravy , Žilina
042 – Považská Bystrica  
Ing. Eva Trstenská Stred , Považská Bystrica
Ing. Rastislav Trstenský Rozkvet , Považská Bystrica
   
043 - Martin
Anton Trstenský Kraľovany
Ing. Igor Trstenský A.Mamateja , Martin
Ing. Katarína Trstenská J.Palkoviča , Martin
Ing. Pavol Trstenský M.Galandu (m.č. Košúty) , Martin
Juraj Trstenský Hurbanova (m.č. Košúty) , Martin
Klára Trstenská V.P. Tótha , Martin
Monika Trstenská Rabčice
Anton Trstenský ESA , Trstená
Eva Trstenská Západ , Trstená
Ján Trstenský Zápotočná , Trstená
Jozefa Trstenská H.Gavloviča , Trstená
Libor Trstenský Pod Stráoou , Trstená
Marta Trstenská Krátka , Trstená
Milan Trstenský Bernolákova , Trstená
Oľga Trstenská Oslobodenia , Trstená
Paula Trstenská Š.Furdeka , Trstená
Viktor Trstenský ČSA , Trstená
Elena Trstenská Družstevná (m.č. Medvedzie) , Tvrdošín
Ing. Peter Trstenský Medvedzie m.č. , Tvrdošín
Milan Trstenský Medvedzie m.č. , Tvrdošín
   
044 – Lipt. Mikuláš
Božena Trstenská Jalovec pri L.Mikuláši
Vladimír Trstenský Jalovec pri L.Mikuláši
Ing. Rastislav Trstenský Nižná Boca
1ubomír Trstenský Alexyho , Liptovský Mikuláš
Ing. Milan Trstenský Komenského , Liptovský Mikuláš
Eva Trstenská Bystrická cesta , Ružomberok
Jaroslav Trstenský Klačno , Ružomberok
 
045 – Zvolen bez záznamu
046 – Prievidza bez záznamu
047 - Lučenec
Mária Trstenská V.Clementisa , Hnúš?a
048 – Banská Bystrica  
Ing. Dušan Trstenský Tulská , Banská Bystrica
MVDr. Mikuláš Trstenský Komenského , Banská Bystrica
   
051 – Prešov bez záznamu
052 - Poprad
Darina Trstenská Záborského , Poprad
   
053 – Spišská Nová Ves bez záznamu
054 – Bardejov bez záznamu
055 – Košice bez záznamu
056 - Michalovce bez záznamu
057 – Humenné bez záznamu
058 - Rožňava bez záznamu


Konferencia Erbové listiny (19. až 20. októbra 2005)

Záber z konferencie predsedníckeho stola, fotografia z roku 2005Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť a Kabinet genealógie Slovenskej národnej knižnice v Martine organizovala medzinárodný seminár na tému ERBOVÉ LISTINY.

Ing. Dušan Trstenský, fotografia z roku 2005Seminár sa konal v dňoch 19. až 20. októbra 2005 (streda – štvrtok) v Martine v priestoroch Slovenskej národnej knižnice (nám. J. C. Hronského 1). Na konferencii vystúpil aj Ing. Dušan Trstenský s informáciou o rode Trstenský.



Prezentácia knihy X Storočí Rodu Máriássy

Pán Barón Peter Máriássy, fotografia 2006Prvá strana z knihy X Storočí Rodu Máriássy

V Bratislave sa konala dňa 16. mája 2006 v hoteli Carlton prezentácia knihy „X Storočí Rodu Máriássy“, ktorú napísal pán Barón Peter Máriássy CHD. Na prezentácii sa zúčastnila a akciu podporila Jeho C.K. Výsosť Arcivojvoda Michael von Habsburg-Lothringen. Arcivojvoda Michael Habsburg a  pán gróf Denis Pongrácz, fotografia 2006


Na prezentáciu prišli napr. Barón Ján Máriássy CHD, Barón János Gudenus CHD, N. Arpád de Tarnóczy CHD, Peter Mikulášik CDN, N. Peter Závodský de Eadem (org.), N. Jozef Žiak de Genere Kosztolányi, N. Tibor Németh, Matej Kasanický, N. Rudolf von Rakovszky, N. Štefan Bohuš de Beharfalva, N. Štefan Domonkoš, N. Karol Kállay, N.Karol Csiffáry, N. Albert Lisý, N. Zuzana Bartoň-Almássy, N. Barbora Bartoň, N. Vladimír Libant de Ada, N. František Nozdrovický de Eadem, N. Helga Bakičová, N. Lenka Suchoňová, N. Ladislav Venžík, N. Petrovičová, N. Hollényi, N. Miloš Soboňa, N. Mikuláš Trstenský, N. Róbetr Póor.

Účastníci prezentácie knihy, fotografia 2006 Arcivojvoda Michael Habsburg a Mikuláš Trstenský, fotografia 2006
Mikuláš Trstenský s knihou, fotografia 2006 Barón Mariássy, pán Trstenský a pán Poór


Purpurový Monsignor

Uvedený článok bol publikovaný v časopise Slovenka č.50 ročník 2006.

Spomedzi potomkov šľachticov na Slovensku môže používať ako jediný kráľovský purpur, a tak je formálne najvyššie postaveným žijúcim šľachticom na Slovenku. Svojmu pôvodu však nikdy nepripisoval dôležitosť. Dnes už 98-ročného Viktora Trstenského viac zamestnávali komunisti, s ktorými ako katolícky kňaz zápasil celý život.

Msgr. Viktor Trstenský,  fotografia október 2006O osude Msgr. Viktora Trstenského som vedela dávnejšie. Stretnutie s ním som plánovala takmer tri roky. Prednedávnom mi ho sprostredkoval jeho prasynovec. Uskutočnilo sa v jeho rodnej Trstenej, kam sa vrátil pred tridsiatimi rokmi. V dome, kde žije od roku 1974, kedy ho poslali na nútený odpočinok a ktorý mu veriaci z 200 km vzdialenej Starej Ľubovne postavili na mieste rodičovskej hospodárskej budovy. Napriek tomu, že starý pán prežil v živote viac utrpenia ako radosti, bol v pomerne dobrej forme. Rozpamätával sa na konkrétne úseky svojho života, no najviac na stretnutia s komunistami. Vo zväzkoch ŠtB  bol totiž pod registračným číslom 8191 a pod krycím menom „Klérik“ vedený ako nepriateľská osoba. Sledovali ho, na Slovensku sa o ňom jednoducho vedelo, a priznať sa k nemu, bolo v tých časoch nebezpečné aj pre jeho príbuzných. On sa však nikdy nevzdával...

Šľachtický pôvod sa potvrdil v Amerike

To, že Trstenskí majú zemiansky pôvod sa v rodine vedelo, no nezaoberali sa tým. Neexistovali žiadne dokumenty, žiaden rodostrom. Do rúk to zobral po páde komunizmu až Viktorov prasynovec – Mikuláš Trstenský. „Keď som bol v newyorskom v prístave Ellis Island, v múzeu prisťahovalectva, hľadal som pod sochou Slobody v zozname aj meno Trstenský. Vedel som, že nejakí sa tam vysťahovali ešte pred rokom 1918 a prišli práve cez tento prístav. Moja intuícia bola správna, našiel som tam všetko“, povedal mi Mikuláš. „Vtedy som si pomyslel: V Amerike vedia o našom rode a my na Slovensku nič? To ma tak nakoplo, že som začal pátrať. Náhodou som zistil, že v Bratislave je pobočka americkej firmy, ktorá sa zaoberá rodmi, a tak sa to akosi celé začalo“. Mikuláša Trstenského sa ujal Denis Pongrácz, genealóg a heraldik, ktorý potom napísal o ich rode samostatnú knihu. Odvtedy chodia spolu po rodinách, hľadajú jeho príbuzných nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Trstenskí žijú okrem Slovenska v Maďarsku, v Čechách, v Kanade, USA a v Anglicku.

Z histórie rodu Trstenských

Trsztyenszky bolo priezvisko pôvodne šoltýskej, neskôr šľachtickej rodiny, ktorej po predkoch zdedené sídlo sa nachádzalo v mestečku Trstená v kraji Orava. Ferdinand III. v roku 1638 udelil Andrejovi Trstenskému, jeho potomkom a súrodencom šľachtické práva s právom používať erb. Trstenskí sa následne stali členmi oravskej šľachtickej komunity. Prvým známym príslušníkom rodu bol trstenský šoltýs Martin Trstenský. Šoltýs bol označovaný ako vojt (fojt) alebo woyt, teda richtár. Martin sa narodil pravdepodobne okolo roku 1580. Na svoje časy bol zrejme majetný človek, ale aj šikovný hospodár, pretože napriek požiarom a rabovaniam rôznych vojsk, zdedený majetok rozmnožil. Šoltýs Martin Trstenský pokračoval v boji za šoltýske práva rodiny Trstenských. Výsledkom tohto boja s panstvom Oravského zámku o šoltýske privilégia bolo ich potvrdenie kráľom Matejom II. ešte za jeho života. Martin si uvedomoval silu vzdelania. Podľa záznamov v kronike Lehotského sa uvádza, že jeho synovia Andrej a Martin študovali na Krakovskej univerzite. Žil asi do roku 1650, keď sa už ako richtár spomína jeho syn Juraj. Martin je najstarším zatiaľ poznaným predkom všetkých príslušníkov rodu používajúcich priezvisko Trstenský. Andrej Trstenský bol asi najstarším synom trstenského šoltýsa Martina Trstenského a dosiahol významné postavenie v správe Oravského panstva. Stal sa provízorom na Oravskom hrade. Z ich majetkov sa však nezachovalo nič, všetko sa rozdrobilo. 

7 rokov za mrežami

Msgr. Viktor Trstenský pochádza z vetvy richtárskej. Je synom Jozefa, ktorý sa v roku 1886 ako 26-ročný oženil s Máriou. Tá pochádzala z jedného z najznámejších a zároveň aj najstarších rodov v Oravskej stolici - z rodu Abaffy, ktorí vlastnili kaštieľ v neďalekej Hornej Lehote. Spolu  mali deväť detí: Jozef bol farmár, Štefan veľkoobchodník, František roľník, Anton obchodník, Martin železničiar, Katarína a Mária  domáce, Ruženka zomrela ako 3 – mesačná. Jozef, Štefan a Katarína žili v Amerike. Z deviatich súrodencov zostal už len najmladší Viktor, ktorý bol údajne najmenší, a tak sa nehodil na fyzickú prácu, ale zato vedel aj tri hodiny rozprávať. Nečudo, že si vraj vybral povolanie kňaza. V novodobej histórii rodu dosiahol práve on najvyššie a najčestnejšie postavenie vo sfére duchovného a svetského života. Len pre zaujímavosť, v súčasnej rozvrstvenej rodine Trstenských sú traja kňazi. Viktor ovláda niekoľko jazykov – anglicky, nemecky, maďarsky, poľsky, francúzsky, latinsky. „Narodil som sa v rodine maloroľníka. Naše bývanie bolo skromné: jedna drevenička, jedna izba, kuchynka. Ráno modlitba, večer modlitba, vo dne práca. Rodičia nás učili, aby sme Boha milovali a ľuďom boli prospešní. V ľudovej škole učili františkáni. Už v mladosti som sa rozhodol, že pôjdem do duchovnej služby“, spomína Viktor. Do seminára v Spišskej Kapitule vstúpil roku 1926. Kňazské svätenie prijal v roku 1931 z rúk biskupa Jána Vojtaššáka. Ten ho potom poslal do Levoče, kde vyučoval náboženstvo v školách, pracoval v rôznych spolkoch. V roku 1935 sa stal farárom v Reľove, neskôr dostal novú faru v Dolnom Kubíne. V časoch druhej svetovej vojny ho otec biskup Vojtaššák poveril funkciou školského inšpektora. Pápež Pius XII. ocenil bohatstvo jeho viery, potvrdené mnohými záslužnými skutkami, titulom Monsignora a následne ho vymenoval za člena pápežskej Rady ostražitosti. V roku 1948 bol dokonca navrhnutý za biskupa, v tom čase bol však zavretý, takže z toho vzišlo. Spolu 7 rokov a 4 mesiace prežil vo väzení a v pracovných táboroch, kde v časoch komunistickej tyranie bol viackrát súdne trestaný a uväznený za svoje procirkevné postoje a otvorený nepriateľský vzťah proti komunizmu. „Jeden rozsudok sudca odôvodnil nasledovne: ... hoci sa nepreukázalo, že Viktor Trstenský uvedený trestný čin spáchal, ale vzhľadom na svoje vzdelanie a postavenie ho spáchať mohol, a preto sa odsudzuje... A tak som prešiel väznicou na Pankráci v Prahe, Ilavou, pracovnými tábormi a väznicami v Jáchymove, Prievidzi, Novákoch - spolu dvadsiatimi štyrmi miestami“. Všade, kde sa však  monsignor objavil, väzni sa potešili. Vo väzniciach slúžil tajne omše, hostie si vyrábal z chleba. Z prostredia väzníc napísal mnoho kníh, ďalšie rozprávajú o jeho boji proti komunizmu, jedna z nich je životopis biskupa Vojtaššáka Sila viery, sila pravdy. Dohromady ich je 17.

Písal listy Husákovi, aj Colotkovi

Za totality vzbudzoval na jednej strane strach a hnev preto, že ho nemohli umlčať, na druhej strane obdiv a úctu tých, ktorí stáli verne na strane cirkvi. V duchovnej správe bol 22 rokov, 38 rokov nemal štátny súhlas a nemohol verejne pôsobiť ako kňaz. Vtedy pracoval ako lesný robotník a skladník. Bol pod stálym dozorom ŠtB, ktorá sa mu neustále vyhrážala. „Často mi robili domové prehliadky, vzali mi 2 písacie stroje, fotoaparát, peniaze a množstvo kníh. Pri každej prehliadke som o niečo prišiel a bol dlho vypočúvaný. Takýto život mi priniesol ale aj svoje ovocie. Získal som mnohých veľmi cenných priateľov. Po zdravotnej stránke mi ale zostali choroby: najprv sa mi rozpadol pravý bedrový kĺb, ktorý mi neskôr museli nahradiť umelým, okrem toho mám percepčnú poruchu sluchu ťažšieho stupňa obojstranne, nehovoriac o operáciách žlčových kameňov, zápalu slepého čreva, mám ischemickú chorobu srdca“, hovorí Viktor. Napriek všetkým ťažkostiam sa nevzdával, ale snažil sa byť osožným na svojom mieste. Bývalý prezident Rudolf Schuster ocenil jeho boj za slobodu myslenia a v roku 2000 mu prepožičal pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. Triedy.Vyznamenanie Pribinov Kríž I. Triedy V roku 1994 bol menovaný za honorárneho preláta (vysokého cirkevného hodnostára pri Svätej stolici) a člena najvyššej trónnej asistencie pápeža Jána Pavla II.,Ján Pavol  II s Msgr. Viktorom Trstenským, 17. novembra 1989 s následným právom členstva v Ráde meča a klobúka. K titulu pápežského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka a komorníka Svätého Otca, Jána Pavla II. Viktor Trstenský ako jediný spomedzi potomkov šľachticov na Slovensku môže používať kráľovský purpur, a tak sa stal formálne najvyššie postaveným žijúcim šľachticom na Slovenku. „Bol som 7 razy nad hrobom, ale Pán  Boh povedal nie, ešte musíš na zemi byť, tak som tu. Neviem dokedy. Komunisti ma „kŕmili“, mal som 40 kíl váhy. Vyhlásili ma za nebezpečného človeka. A to iba preto, že som pracoval s mládežou“, povedal nám pri rozlúčke Msgr. Viktor, ktorý celý život písal listy ústavným predstaviteľom Slovenska - pred rokom 1990, aj po ňom. Prečo to robil? „Usiloval som sa povedať ľuďom pravdu – čo je komunistický systém a ako treba proti nemu pracovať“.Neter Paulína, synovec Jozef a prasynovec Mikuláš, október 2006 V listoch obhajoval občianske práva a upozorňoval na deformácie v spoločnosti. Našli sme tam aj listy Gustávovi Husákovi, aj Petrovi Colotkovi. Toho učil na gymnáziu. Po páde komunizmu paradoxne písal Colotka listy jemu. Dnes je Viktor Trstenský už na zaslúžilom odpočinku, no stále slúži omše v dome, kde býva. Navštívili ho tam tisícky ľudí. Ak by mu to však zdravie dovoľovalo, najradšej by sa veriacim prihováral v kostole. Aj vo svojom vysokom veku je stále plný elánu.

Autorka článku: Alena Horváthová-Čisáriková, foto: Ramon Leško a archív Mikuláša Trstenského a Denisa Pongrácza