Rod Trstenský
  Genealógia rodu Trstenský do roku cca 1850  
     
 

V uvedenej kapitole sme najmä historickým a faktografickým spôsobom spracovali najstarších príslušníkov rodu. Uvedená časť siaha od roku 1607 do roku cca 1850.

I. Časť: Najstaršie dejiny rodu Trstenský

Rody Hertel a Trstenský

Pre určenie najstaršieho horizontu rodu Trstenský je treba mať na pamäti skutočnosť, Prepis Potvrdzujúcej  listiny od Schwankomíra pre Hertela že funkcia šoltýsa v Trstenej bola dedičná. Znamená to, že potomkovia Hertela (zakladateľa Trstenej) boli skoro určite príbuznými po mužskej alebo ženskej línii s rodom, z ktorého vyšiel rod Trstenský. Dedičnosť titulu šoltýsa v Trstenej zabezpečovala listina Schwankomíra z roku 1371.

Rod Hertel pravdepodobne pochádzal zo sliezskej osady Einseidel, ako to popisuje vo svojej práci o Trstenej J. Langer. Je zrejmé, že rod Trstenský (Trsztenszky) priamo pochádzal alebo bol buď genealogicky spriaznený s rodom Hertel alebo je to dokonca stále ten istý rod, ktorého príslušníci len nahradili svoje staré priezvisko novým, ktoré odvodili od názvu mesta Trstenej, kde už tri storočia žili a vlastnili rozsiahlejšie majetky.

Zatiaľ sa nám však nepodarilo vybádať dokumenty od tohto roku až po rok 1607, kedy je priezvisko Trstenský zaznamenané po prvý raz. Je to spôsobené najmä preto, že po nájazde litovských vojsk na konci 17. storočia na Oravu, zhorela Veličná, kde sa nachádzal aj stoličný archív Oravskej Stolice. Počas tohto požiaru zhorela alebo bola zničená väčšina dokumentov z obdobia 14.-17. storočia venovaná Oravskej Stolici.

Prvý záznam o priezvisku Trstenský

S príslušníkmi rodu používajúci priezvisko Trstenský sa od roku 1607 stretávame v archívnych záznamoch (najmä mestečka Trstená) a to kontinuálne vo funkciách mestských prísažných, pokladníkov, poslancov či vyberačov daní.

Súpis majetkov oravského panstva

Z roku 1607 je nám známa dohoda o lúkach na Železných Hámroch so svojimi susedmi bobrovskými slobodníkmi z rodu Lučanský (Lucsansky) držali spolu sto oviec čo bol slušný majetok. Tento držali spolu ešte aj v roku 1614. V roku 1608 sa ako trstenský šoltýs uvádza Martin Trstenský, ktorého palatín Thurzo zaviazal zaplatiť za usadlosti Čierny Potok, zhorenisko po Bobrovčeku ako aj Bobrovček, Pustý Úplaz sa Suchou Dolinou kuními kožušinami „na štyri dve kuny“. Martin musel prispievať a zabezpečovať aj dodávky potravín pre kuchyňu palatína Thurza na Oravskom hrade. Povinne odovzdával každý rok na hrad jedného vola, sto kačiek, päťdesiat husí, štyristo vajec a dvadsaťpäť kusov jarabíc. Každá pastierska usadlosť, slobodná či poddanská, musela odviesť dvadsať oviec. Martin je ako šoltýs uvedený aj v roku 1626. Jeho povinnosťou bolo platiť tieto dane: keďže mal šesť paholkov, mal zvýšenú daň za víno vo výške celého voza v hodnote 20 zlatých, celý voz soli v hodnote 15 zlatých, ďalej dve jarabice za 50 denárov, za mlyny, v ktorých chovali aj ošípané (kŕmené odpadom) 10 denárov. Ďalej bol povinný pre zemepána zabezpečiť jedného paholka na prácu. Za pílu mal zaplatiť buď dodaním 100 kusov alebo sumou 5 zlatých. Keďže zemepán nemal v trstenej svoje kone, o ktoré bol povinný sa starať, platil ako náhradu za to sumu 1 zlatý. Súpis majetkov oravského panstva Súpis majetkov oravského panstva Dane pre Trstenú a šoltýsov Musel samozrejme v prípade potreby narukovať a prispievať a za šindeľ desatinou “desiatkom“ Oravskému hradu. Za každú plť mal vyrúbiť daň 50 denárov, čo naznačuje, že v Trstenej bol čulý obchod s drevom . Takúto daň zaplatil neskôr aj Juraj mladší v roku 1677.

Martin Trstenský zrejme nemal potomkov, ale zo žiadosti o udelenie armálnej listiny sa dozvedáme, že mal súrodencov: Andreja a Juraja. Martina Trstenského považujeme zatiaľ za najstaršieho známeho príslušníka rodu Trstenský.

Adresáti armálnej listiny

Všetci žiadatelia o udelenie armálnej listiny boli nešľachtici“...e statu ignobilis...“. Žiadosť o udelenie armálnej listiny Žiadosť o udelenie armálnej listiny V Žiadosti o udelenie armálnej listiny  datovanej zo dňa 17. januára 1638 je uvedený Andrej so svojimi synmi Jánom a Martinom, ako aj Dorota, Katarína, dcéry Andrea a bratia Martin a Juraj. Do samotnej armálnej listiny sa už Andrejove dcéry Katarína a Dorota nedostali.

Hlavným adresátom armálnej listiny bol Andrej - Andreas, úradník na Oravskom hrade so svojim so svojimi synmi Andrejom, Jánom a Martinom, vedľajšími adresátmi boli jeho bratia Martin - Martinus, ktorý zrejme nezanechal potomstvo a Juraj - Georgius. Armálnu listinu vydal cisár Ferdinand III. 25. januára 1638 v Bratislave a vyhlásená bola toho istého roku 26. apríla na generálnej kongregácii Oravskej stolice vo Veličnej.

Armálna listina Armálna listina Armálna listina
 
Armálna listina Armálna listina Armálna listina
 
Armálna listina Armálna listina Armálna listina
 
Armálna listina Armálna listina  

Andrej (Andreas) Trsztenszky – hlavný adresát armálnej listiny

Prečo, a za akých okolností bola Andrejovi udelená armálna listina cisárom Ferdinandom III. bude ešte predmetom výskumu. Zo žiadosti o udelenie Armálnej listiny sa dozvedáme, že bol úradníkom na Oravskom hrade. Táto jeho činnosť môže mať súvislosť s udelením armálnej listiny. Jedným z možných zdrojov nových informácií je aj archív rodu Thurzo a Eszterházy v Budapešti v Maďarsku.

Z investigačného protokolu Oravskej Stolice sa dozvedáme, že potomkovia Andreja, jeho vnuka Alexandra, sa neskôr objavujú v Peštianskej a Rábskej stolici.

Je možné, že potomkovia Andreja a jeho detí žijú dodnes v Maďarsku. S uvedeným priezviskom v podobe Trsztyenszky a Terstyánszky je možné sa stretnúť napríklad v staršej maďarskej právnickej literatúre. Napr. porovnaj Luby, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku, Bratislava 1946, str. 304, 441, 473.

Dejiny súkromného práva na Slovensku Dejiny súkromného práva na Slovensku Dejiny súkromného práva na Slovensku

Juraj I. (Georgus) Trsztenszky – brat Andrea, vedľajší adresát armálnej listiny s jeho potomkovia

Juraj I. (starší) sa narodil cca v roku 1620. Mal synov Juraja II. (mladšieho) narodeného cca v roku 1650 a Mateja (Mattheas) narodeného cca v roku 1660.

Prikladáme aj časť zápisov, z dnes už zrejme neexistujúcej, evanjelickej matriky Trstenej, ktoré boli spísané miestnym kňazom pri príležitosti investigácie rodu.

Výpis z evanjelickej  matriky Výpis z evanjelickej  matriky

Doklady o jednotlivých príslušníkov sa nám podarilo vybádať v osobách Juraja II. (mladšieho) (nar. cca. 1650) syna Juraja I. (strašieho) jedného z vedľajších adresátov armálnej listiny.

Juraj I. (starší) Trstenský bol medzi rokmi 1650-1665 trstenským šoltýsom. V tejto súvislosti ho starší autori A. Kavuliak i J. Langer považujú za človeka na strane Imricha Thököly, za čo mu bolo Jurajom Erdödy odňaté šoltýstvo pre neposlušnosť a zradu. Listina Hrabe István Thokoli Jurajovi Trstenszky Tento fakt považujeme za málo pravdepodobný, pretože vieme že, že Juraj starší sa odmietol už v roku 1665 podieľať na správe mesta ako richtár. Listina z roku 1665 spôsob voľby a hľadanie richtára 1 Listina z roku 1665 spôsob voľby a hľadanie richtára 2 Túto skutočnosť nám potvrdzuje aj listina Imricha Thököly z 26. júna toho istého roku, ktorá stanovuje a upravuje podmienky a spôsob výberu a voľby richtára v Trstenej. Preto je viac pravdepodobné, že Juraj starší sa podieľal na vzbure Gašpara Piku v roku 1672 ako na vzbure (praeterlaptis tumultibus) Imricha Thokoly. Gašpar Pika bol za výdatnej pomoci hornooravských katolíckych šoltýskych rodov koncom novembra 1672 porazený vojskom pod velením cisárskeho generála Sporck. S vodcami povstania generál kruto zúčtoval. Gašpara Piku, veliteľa stráže Oravského hradu, nechal naraziť na kôl, 24 richtárov okolitých mestečiek a dedín, ktorí Piku podporovali, bolo lámaných v kolese alebo ich obesili za rebrá a poniektorých nakoniec po tomto mučení ešte aj narazili na koly. Ďalších 70 zajatcov, väčšinou kurucov lapených po bitke pri Ďurkove, odsúdili na galeje. Všetci pracovali pri opevňovacích prácach v Košiciach, neskôr ich tak isto narazili na koly.

Nevieme ako sa Jurajovi I. staršiemu podarilo vyhnúť poprave. Domnievame sa že Juraj I. (starší) nebol v tomto období richtárom, pretože sa pred tým tejto funkcie vzdal. Jeho podpora povstalcov bolo možno len slovná, prípadne sa mu podarilo ukryť sa na svojich majetkoch alebo jednoducho zomrel. Isté však je že polovica jeho šoltýskeho majetku aj s právami prešla do nájmu Jánovi Sztankovics a Matejovi Radlinsky. Pretože Juraj I. (starší) dal do zálohu aj mlyn, po jeho vyplatení prešiel na Juraja II. mladšieho. Opustenú časť majetkov získal Juraj II. (mladší) na základe rozhodnutia direktora oravského panstva v roku 1688.
O Jurajovi I. (staršom) sa nám zachoval zaujímavý záznam, podľa ktorého Juraj bol vo vyšetrovacej komisii v súdnom procese so zbojníkom Matejom Klinovským v roku 1659, chránencom župana Štefana Tököliho a vyšetrovanie viedol tak, aby bol Matej oslobodený.
Juraj II. (mladší) sa veľmi prezieravo zdržal spolupráce s povstalcami. Dokonca osobne prišiel do cisárskeho tábora, aby sa prihlásil do boja. Juraj Erdody doslovne spomína, že Juraj II. (mladší) sa osobne dostavil do cisárskej vojenskej služby (in castris Suae Majestatis) za čo mal byť odmenený. Listina o odňatí šoltýstva 1688 V listine sa spomína aj jeho brat Matúš, ktorému bolo tiež tak uznané právo na šoltýstvo v plnom rozsahu so všetkými právomocami v meste. Na základe tejto listiny sú povinní aj spoločne spravovať svoj spoločný šoltýsky majetok (scultetia dominorum compossessorum).

Juraj II. (mladší) je v roku 1709 spomínaný a doložený ako inšpektor pri evanjelickej kanonickej vizitácii fary v Trstenej. V odpise vizitácie sa uvádza, že fara bola ešte stále evanjelická. Nepoznáme kedy sa pôvodne katolícka fara zmenila na evanjelickú. Vieme len že po roku 1556 sa pod tlakom postupne všetkých päť oravských farností odklonilo od katolíckej viery.

Juraj II. (mladší) mal troch synov: Martina, Andreja a Jána. Andrej sa oženil s Katarínou Sztankovics, ako Jánova manželka je doložená Žofia Kapková. Tieto údaje sú nám známe z potvrdenia miestneho kňaza Andreja Bána, ktoré vypísal v roku 1774 z vtedy ešte existujúcej zrejme najstaršej matriky Trstenej.

Výpis z evanjelickej  matriky Výpis z evanjelickej  matriky

Andrej mal piatich synov: Juraja III. (nar. 1723), Jána (nar. 1734), Andreja (nar. 1738), Jakuba (nar. 1740) a Matúša (nar. 1746) ktorý bol kňazom. S Jurajom sa stretávame v roku 1760, kedy došlo k dohode medzi ním ako manželom Žofie Gasparides, ktorá bola dcérou vtedy už nebohého Ondreja Gasparides, a jeho príbuzným Jurajom Ondrejkovicsom. S Jurajovými súrodencami sa stretávame v roku 1760 a 1764 pri riešení sporu synov vtedy už nebohého Jána, Jána a Juraja, a ich bratranca Matúša (ten sa spomína v dohode o užívaní rolí) s Jurajom Furdekom a Jánom Jablonszkym.

Dohoda 1760 Dohoda 1764 Dohoda 1765
 
Dohoda 1765 Trstenszky versus Jablonský

Bratia Juraj III., Ján a Andrej s iným Jánom uzavreli spolu s Dohoda z roku 1764  medzi mestom a šoltýsmi Prísažný Juraj Trsztenszky 1763 inými šoltýsmi 8. apríla 1764 dohodu s mestom o užívaní rolí a mlynov v Trstenej. O rok skôr máme Juraja III. doloženého v archívnom materiáli vo funkcii prísažného v Trstenej.

Listina o vzdaní sa práv šoltýsov v prospech mestečka Trstená

Veľmi zaujímavá je listina šoltýsov z Trstenej, ktorých zastupoval Juraj Trstenský v roku 1761. V listine sa totiž uvádza, že všetci príslušníci rodu Trstenský sa vzdávajú šoltýskych práv v prospech mesta Trstená a získavajú za to právo stať sa plnohodnotnými mešťanmi v Trstenej. Okrem toho sa príslušníci rodu vzdali práva vyberať trhové poplatky (dane). Juraj III. mal s Žofiou Gasparides päť detí: Andreja (nar. 1757), Matúša (nar. 1760), Jána (nar. 1761), Jozefa (n.1766) a Juraja IV. (nar. 1773).

Jedným z najstarších prameňov z ktorých sme čerpali údaje z tohto obdobia je Liber Ecclesia Trstenensis z roku 1763.

Najstaršia dochované Kniha narodených (matrika) v Trstenej 1763 Zápisy z najstaršia dochované Kniha narodených (matrika) v Trstenej 1763

O narodení Jozefa (nar. 1766) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (riadok 16, LB Trstená).

Josephus Georgij Trsztenski  nar.1766 Josephus Georgij Trsztenski  nar.1766, Fotografia z knihy so zápisom

Taxator Ján Trsztenszky Juraj IV. si zobral za manželku 3. februára 1793 Žofiu Barnay. S Jánom sa stretávame aj v roku 1797 kedy bol zvolený za radného mesta Trstená a neskôr sa spomína ako taxator - výberca daní.

Juraj IV. mal s manželkou Žofiou Barnay šesť detí: Ignáca (nar. 1795), Helenu (nar. 1797), Katarínu (nar. 1799), Máriu (nar. 1801), Štefana (nar. 1802) a Mateja (nar. 1805).

Ignatius Trsztensky nar. 1795, (LB Trstená) O narodení Ignáca (Ignatius) (nar. 1795) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (LB Trstená).

Helena Trsztenszka nar. 1797,  č. 14 (LB Trstená) O narodení Helenu (nar. 1797) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (č. 14, LB Trstená).

Catharina Trsztenska nar. 1799, č. 26 (LB Trstená) O narodení Kataríny (Catharina) (nar. 1799) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (č. 26, LB Trstená).

Maria Trsztenski nar. 1801, č. 17 (LB Trstená) O narodení Márie (nar. 1801) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (č. 17, LB Trstená).

Stephanus Trsztnsky nar. 1802,  (LB Trstená) O narodení Štefana (Stephanus) (nar. 1802) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (LB Trstená).

Mathias Trsztenski nar. 1805,  (LB Trstená) O narodení Mateja (Mathias) (nar. 1805) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (LB Trstená).

Matej (Mathias) (nar. 1805) sa oženil s Máriou Trubely. V roku 1836 pôsobil ako člen (poslanec) mestskej rady. V rokoch 1841 a 1844 bol prísažným v Trstenej. Za jeho mladosti vyhorela časť Trstenej, čo nechtiac spôsobil istý Ján Trstenský. Za svoj čin ako šľachtic zaplatil iba finančnú pokutu vo výške 6 zlatých na rozdiel od bežných mešťanov Trstenej, ktorí boli odsúdený na telesné tresty (palicovanie). Matej (Mathias) (nar. 1805) mal deväť potomkov. Z mužských potomkov sú záznamy o Štefanovi (Stephanus) nar. 1830, Matejovi (Mattheas) nar. 1833 a Jánovi (Joannes) nar. 6. júna 1838.

fotokópia potvrdenia o existencii Krstného listu JánaFotokópia  potvrdenia o existencii Krstného listu RozálieJán (Joannes) nar. 6. júna 1838 sa oženil s Annou rod. Jankola. Vieme len o jednom ich synovi tiež Jánovi nar. 14.1.1862 zom. 17.1.1910. Ján (*14..1.1862) sa oženil s Máriou rod. Fotokópia  potvrdenia o existencii sobášneho listu Jána a MárieKaščák (*31.1.1864, †23.9.1932) dňa 16. augusta 1887 a mali spolu dve dcéry a to Rozáliu nar. 21.11.1894, zom. 22.10. 1958 a Helenu vyd. Zibolenová. Rozália sa dňa 28. januára 1913 vydala za Františka Pafčugu. Mali spolu dve deti a to Alojza a Žofiu.

Stephanus Trsztensky nar. 1830, (LB Trstená) O narodení Štefana (Stephanus) (nar. 1830) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (posledný riadok, LB Trstená).

Matheus Trsztenszky nar. 1833 (LB Trstená) O narodení Mateja (Mattheus) (nar. 1833) prikladáme záznam z matriky z Trstenej (LB Trstená).

Erb rodu Dedinský Štefana (Stephanus) (nar. 1830) mal za manželku Teréziu Dedinsky s ktorou sa oženil ako 26 ročný v roku 1856 v Trstenej. Terézia pochádzala zo starej šľachtickej rodiny, siahajúcej do 13. storočia. Štefanovo potomstvo sa rozvetvilo na niekoľko vetiev ktoré sledujeme až dodnes.

Jeho deťmi boli: Matej (nar. aj zom. 1857), Štefan (nar. 1858, zom. 1859), (Rozália (nar. 1862, zom. 1872), Jozef (nar. 1860) ktorého potomkovia dnes žijú na Orave, v Bratislave a v Banskej Bystrici. Mária (nar. aj zom. 1870), ďalšia Mária (nar. 1871), Anton (Antonius) (nar. 1874) a Ján (Joannes) (nar. 1877) ktorého potomkovia dnes žijú v Žiline.

Mattheus Trsztenszky nar. 1857, riadok 88 (LB Trstená) O narodení Mateja (Mattheus) (nar. aj zom. 1857) prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (riadok 88, LB Trstená).

StephanusTrsztenszky  nar. 1858, riadok 134 (LB Trstená) O narodení Štefana (nar. 1858, zom. 1859), prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (riadok 9, LB Trstená).

Maria Trsztenszky nar. 1870, riadok 33 (LB Trstená) O narodení Márie (nar. aj zom. 1870), prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (LB Trstená)).

Maria Trsztenszky zap. 1871, riadok 79 (LB Trstená) O narodení Márie (nar. 1871), prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (LB Trstená).

Anton Trsztenszky nar. 1874, riadok 51 (LB Trstená) O narodení Antona (Antonius) (nar. 1874), prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (riadok 51, LB Trstená).

Ján (Joannes) Trsztensky nar. 1877, riadok 9 (LB Trstená) O narodení Jána (Joannes) (nar. 1877), prikladáme záznamy z matriky z Trstenej (riadok 9, LB Trstená).

 
Ďalší príslušníci rodu v iných líniách, ktorí sú uvedení v nasledujúcich prílohách:
  • 1790, 1795 Ján Trstenský je zvolený za prísažného,
  • 1790 Ján Trsztanszký prísažný 1795 Ján Trstanszký prísažný
  • Radní v Trstenej 1797 1797 18. novembra Ján Trstenský ml. bol zvolený za radného s postavením slobodníka,
  • Zvolenie Matúša Trstenského za prísažného 1797 1797 16. júla Matúš a Ján boli zvolení za prísažných,
  • Voľby do magistrátu Matúša Trstenského 1819 1819 10. novembra Matúš Trstenský bol zvolený za prísažneho,
  • Dohoda o majetkových dieloch 1828 1828 Ján, Matej a Juraj Trstenskí uzavreli majetkovú dohodu o svojich dieloch,
  • Andrej Trsztenszky vicenotár 1829 1829 14. novembra Andrej Trstenský je uvedený ako vicenotár, Ján ako prísažný,
  • 1829 Anna Stanková (Sztanka), Jánova manželka, sa spomína v sporoch o veno a dedičstvo,
  • Vdova po Jánovi Trstenskom Anna Sztanka - spory o dedičstvo 1829 Vdova po Jánovi Trstenskom Anna Sztanka - spory o dedičstvo 1829
  • Andrej Trstenský zvolení v roku 1834 za radného 1834 Andrej Trstenský bol ako šľachtic zvolený za radného v Trstenej,
  • Matej Trstenský zvolený za radného 1836 1836 9. novembra Andrej Trstenský bol zvolený za prísažného a Matej za radného,
  • Jozef a Andrej sú zvolení za prísažných v roku 1838 1838 8. novembra Andrej Trstenský bol zvolený za prísažného,
  • Jozef a Andrej ako prísažní (radní) v roku 1838 1838 Jozef a Andrej sú uvedení ako prísažní,
  • Andrej Trsztenszky pokladník mesta v roku 1839 1839 Andrej Trstenský je doložený ako pokladník,
  • Andrej mestským pokladníkom, Ignác radným, Jozef a Matúš  prísažní 1841 1841 9. novembra Andrej bol zvolený do funkcie mestského pokladníka a Ignác za poslanca, Jozef a Matúš boli zvolení do funkcií prísažných,
  • Jozef Trsztyenký prísažný 1843 1843 6. novembra Jozef Trstenský bol zvolený za prísažného mesta Trstená,
  • Ondrej a Matúš zvolení za poslancov mesta Trstená 1844 1844 8. novembra Ondrej a Matúš Trstenskí boli zvolení za poslancov mesta Trstená.
 
 
       
     
       
Spríbuznené rody