Pramene a literatúra

Pramene:

Štátny archív Bytča (ŠA Bytča):

Štátny archív BytčiŠtátny archív Bytči

 

ŠA Bytča. Oravská župa, nobilitáriá rodu Trstenský.
ŠA Bytča. Oravská župa, súdne spisy 1759, kr.724, pečať prísažného.
ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Baptisatorum-Trstená 1773-1896.
ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Copulatorum-Trstená 1786-1896.
ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Defunctorum-Trstená 1786-1896.

Štátny archív Bytča – pobočka Dolný Kubín:

ŠA Bytča-pobočka Dolný Kubín. Jozef Gebura v Dolnom Kubíne.
ŠA Bytča-pobočka Dolný Kubín. Mestečko Trstená (1608-1871).
ŠA Bytča-pobočka Dolný Kubín. Mestečko Trstená, Kniha mestskej správy (Grund Buch mesta Trstená) 1688-1847, inv. č. 23.
ŠA Bytča-pobočka Dolný Kubín. Mestečko Trstená, Občiansko-právne spory, inv. č.309/30, 31, 32, 33.
ŠA Bytča-pobočka Dolný Kubín. Mestečko Trstená, Zápisnice mestskej rady 1797-1849, inv. č. 28-48.
Oravská galéria v Dolnom Kubíne. Medzihradského zbierka erbov oravských šľachtických rodov.

Literatúra:

BEŇKO, J.: Najstaršia turčianska, liptovská a oravská šľachta. In: Štulrajterová, K. (zost.): Najstaršie rody na Slovensku. Martin, SGHS pri Matici slovenskej 1994, s. 81-87.
ČAPLOVIČ, D.: Včasnostredoveké osídlenie Slovenska. Bratislava 1998.
DANGL, V. – KOPČAN, V.: Vojenské dejiny Slovenska. Bratislava 1995.
DANGL, V.: Slovensko vo víre stavovských povstaní. Bratislava 1986.
ENCYKLOPÉDIA Slovenska I-VI. Bratislava 1977-1982.
GOLVOŇ, J.: Brezovica v čase dejín a v priestore kultúry, Obecný úrad Brezovica, 2000.
CHLUSTINOVÁ, J. (zostavila): TRSTENÁ včera a dnes, Mestský úrad v Trstenej, 2001.
KAVULJAK, A.: Historický miestopis Oravy, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955.
LANGER, J. a kol.: Trstená 600-ročná. Martin 1973.
LANGER, J. a kol.: Cesty do minulosti Oravy. Peter Huba 1993.
LENDVAY, L.: Magyar Nemes Családok I. Budapest 1911.
MAČUGOVÁ, S.: Inventár mestečka Trstená (1608-1871). Dolný Kubín 1979.
MAČUGOVÁ, S.: Zemania, mešťania a slobodníci v Dolnom Kubíne a ich podiel na správe stoličného mestečka v roku 1684 -1870, Forum Historiae 2/2008
MEDZIHRADSZKY, A. G. (1903): 55 címerov zemianskych famílií oravských pre národné slovenské Muzeum v Turčianskom Sv. Martine dla hodnoverných prameňov a zodpovedne pravidlám heraldickým nastienil a krátkym genealogickým osvetlením opatril v Medzihradnom roku 1903. Rkp. V Matici slovenskej v Martine.
NAGY, I.: Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. I-XII. Pest 1857-1868, Magyarország családai CD-ROM, Megjelent: 1999, december ISBN 963 85923 9 7
NOVÁK, J.: Rodové erby na Slovensku I. Martin 1980.
NOVÁK, J.: Rodové erby na Slovensku II. Martin 1986.
POHL, W.-VOCELKAS, K.: Habsburkové. Praha 1996.
RUCIŃSKI, H.: Chrześcijaństwo na Orawie do końca XVIII wieku, Białystok 2001.
SEMKOVICZ, W.: Materjały źródłowe do dziejów osadnictwa górnej Orawy, Zakopane 1932, Część I, II.
TRSTENSKÝ, V.: Nemohol som mlčať. Vyd. Nové Mesto 1994.
VARSIK, B.: Otázky vzniku a vývinu slovenského zemianstva. Bratislava 1988.
VÍTEK P., MAŤUGOVÁ S.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III, Oravská stolica, Vydali Hajko & Hajková, Knižné vydavateľstva, Bratislava 2007
VRTEĽ, L.: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin 1999. ZBORNÍK Oravského múzea I. Banská Bystrica 1968.
VLASTIVEDNÝ SLOVNÍK OBCÍ NA SLOVENSKU III, Prvé vydanie, Vydala VEDA, Bratislava 1978.
ŽUDEL, J.: Stolice na Slovensku. Bratislava 1984.

Iné pramene

Prameň č.1:

Nagy Iván:
Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. I-XII. Pest 1857-1868

Nagy, Iván Nagy, I. Magyarország családai

Trstenský rod

Šľachtická rodina z Oravskej stolice, pochádzajúci z Trstenej podľa ktorej používali svoje priezvisko v podobách Tersztyenszky, Tresztyenszky. Armálnu listinu získal úradník oravského hradu Andrej so synom Andrejom II. a Martin a jeho bratia Martin a Juraj. Od Ferdinanda III. vydanú v Bratislave 15. januára 1638. Erbom je v modrom poli na zelenej pažiti doprava otočený grif držiaci tri šípy. Klenotom je doprava otočené čierne krídlo so zlatou hviezdou.

Juraj II. spolu s Martinom žili 1730 v Pešti, Matej bol v rokoch 1742 až 1772 oravským tabulárny sudca, Matej bol 1775 v Oravke farárom a neskôr kanónik.

Oravská časť rodu:

  • 1720 Martin a Matej v roku 1741 sa osvedčovali ako šľachtici,
  • 1745 Pavol žil v Honte,
  • 1746 V Novohradskej stolici v Kálnici žil Ján,
  • 1761 Ján syn Jána vnuk Mateja a bratia Juraj a Matej sa osvedčovali ako šľachtici,
  • 1766 Matej syn Mateja bol vyhlásený na Orave ako šľachtic,
  • 1794 Illes sa nechal vyhlásiť za šľachtica,
  • V Novohradskej stolici bol osvedčený Ján (1708), používal prímenie Figura, kde s Nagy Lam slúžil ako evanjelický kňaz, neskôr 1711 je zaznamenaný ako Figura alias Trsztenszky v svojom pôsobisku v Svätom Petrovi,
  • 1735 Figura alias Trsztenszky je kňaz v Kalnici,
  • 1755 V Novohradskej stolici žili pod priezviskom Trestiansky Ján a Juraj. V 1840 je pod týmto priezviskom Figura zaznamenaný ako stoličný husár Jozef.

Porovnaj prílohy:

Trsztyenszky csálád str. 339Trsztyenszky csálád str. 340Trsztyenszky csálád str. 341Trsztyenszky csálád str. 342

 

 

 

Prameň č.2:

Urbár Oravského panstva z roku 1625

Porovnaj prílohy:

Urbár oravského panstva 1625 str.153Urbár oravského panstva 1625 str. 157

 

 

 

Prameň č.3:

Juraj Langer a kolektív: Trstená 600 – ročná, vydalo vydavateľstvo, n.p. Martin, pre MsNV v Trstene str. 126 a 127.

Podobný prípad sa stal roku v roku 1821. Vtedy zavinil požiar istý Ján Trstenský. Mestský magistrát rozhodol, že ma byt‘ ako zeman potrestaný len peňažitou pokutou: ,,Za pokutu jakosto zemjanska osoba do casy mestkej rf 6 zlozit poviny bude z prycyny tej, že takovy na arest aneb pokutu jinšu telesnu nebol jsucy podla svojeho charakteru.“ S ohľadom na časté požiare mestská rada rozhodla roku 1832: ,,Abi jeden každý mešťan a obivatel na svem pribitku na ohen pilni pozor dal, pričom z fajkou ven z domu ve dwore, po ceste fajčit, pod telesnou pokutou se neopovažil.“ Toho istého roku vyniesli aj toto rozhodnutie: ,,Podľa obicaje a v každej congregacii (= schôdzi magistrátu) pre ostražitosť ohne, abi každi meštan a obivatel na ohen velmi pilni pozor dal – jinače kdokolvek na dvore aneb na ulici postihnuti bude, pokuti telesnej 12 palic neminje.“ Onedlho potom vydali podobný príkaz: „Abi jeden kazdy meštan a obivatel mesta tohto.. . ani na ulici, timvicej počas zvažani zbožja pri vozoch fajčit, pod pokutou dvanast palic“ sa neopovážil. A skoro na každom ďalšom zasadnutí mestskej rady vždy znova upozorňovali na túto zásadu bezpečnosti.

(Uvedeným tejto príhody sme chceli ukázať, že zemiansky pôvod mohol mať aj vplyv na formu trestu. Poznámka od Mikuláša Trstenského nar. 1958)

 

Prameň č.4:

  • Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov V
  • Prvý cisár na uhorskom tróne
  • Literárne informačné centrum, Bratislava, 2001
  • Dokument č. 13.
  • „Richtár a mestská rada Prešova potvrdzujú testamentárny odkaz nebohého správcu farského Kostola sv. Martina v Prešove Mikuláša Stiera“
  • Prešov 19. júla 1389

Z menom Hertela šoltýsa sa stretávam aj v  listine z 19.7.1389 v Prešove, ktorou richtár a mestská rada Prešova potvrdzujú testamentárny odkaz nebohého správcu farského kostola sv. Mikuláša v Prešove Mikuláša Stiera. V tomto testamentárnom odkaze za správcov pozostalosti určujú Hertlina Sculteta a Mikuláša Buchiusa.

Potvrdenie testamentárneho odkazu z 19.7.1389Nevieme, či sa jedná o toho istého Hertela šoltýsa, čo založil Trstenú, ale sa domnievame, že je málo pravdepodobné, že by v tom istom období žili na tomto území vtedy dvaja Hertelovia šoltýsi (Príloha č. 09 ).

 

Prameň č.5:

Codex Diplomaticus Fejeri. Budapest

Priezvisko Hertel sa spomína aj v listine z roku 1393. Táto listina je napísaná v súvislosti so žiadosťami týkajúcich sa územia Bratislavskej stolice, preto nevieme, či tento Hertel je osobou, ktorá získala šoltýske práva na Trstenú.

Listina z roku 1393, str. 130 Listina z roku 1393, str. 131Listina z roku 1393, str. 132 Listina z roku 1393, str. 133

 

 

Prameň č. 6

Súpis šľachty

Oravská stolica 1754
(Prevzaté z www.slachta.com)

Abaffy de Abaffalva Andreas
Ambrosy Joannes
Bajcsi Gabriel
Bukovinsky pod Sklem Valentinus
Burián Andreas
Csaplovics Joannes
Csaplovics alias Skuba Matthyas
Csutka Adamus
Dávid Joannes
Dedinský Josephus
Dluholuczky Jacobus
Dubovsky Adamus
Gazda aliter Országh Michael
Ivanovics Matthyas
Jeszenszky de Magno Jaszeno Daniel
Kangyerka Andreas
Medveczky aliter Kasztany Joannes
Klinovszky Andreas
Koroda de Felső Kubín
Kramarcsik Andreas
Lavotha Joannes
Lokcsánszký Andreas
Matejecz Andreas
Medveczky Andreas
Medveczky aliter Ollik Georgius
Medveczky aliter Tomovics Georgius
Medzihradszky Andreas
Messkó Andreas
Monyák Sztaniszlaus
Okolicsányi Michael
Országh Gazda Jacobus
Parniczky Daniel
Porubszky Matthyas
Reviczky Martinus
Sitárik aliter Medvedszký Andreas
Skrabák de Záskal Joannes
Török Andreas
Trnkóczy Joannes
Trsztenszky Matheas
Viltsek Andreas
Zmeskal Gabriel
Zsuffa aliter Matejovics Andreas
Zsuffa aliter Kubovje Matthyas
Zsuffa aliter Balazivjei Andreas
Zsuffa aliter Gasparovjei Michael
Zsuffa aliter Miklusovjei Andreas

 

Prameň č. 7

Andrej Kavuljak: HISTORICKÝ MIESTOPIS ORAVY VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED, BRATISLAVA, 1955

Veľmi pekne spracovaná história jednotlivých obcí na Orave. Tu sa napríklad uvádza, že: R. 1616 sa spomína „wuojt Trstensky“ ako richtár mestečka Trstenej. R. 1619 trstenský šoltýs Martin mal sám 6 poddaných želiarov. Spravoval tu 26 sedliakov. V roku 1620 bol richtárom v Trstenej Martin „fojt Trstenský“, ktorý mal sám mlyn a pílu. Žilo tu 116 rodín (asi 580) ľudí.

Kavuljak, A.Historický miestopis Oravy.1955 Kavuljak, A.Historický miestopis Oravy.1955, str. 238 Kavuljak, A.Historický miestopis Oravy.1955, str. 239Kavuljak, A.Historický miestopis Oravy.1955, str. 240 Kavuljak, A.Historický miestopis Oravy.1955, str. 241

 

 

 

 

 

Prameň č. 8

Igor Janota: V Dóme korunovali desať kráľov a kráľovnú, Sme 31. 8. 2006

Za viac ako 250 rokov bolo v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovaných jedenásť kráľov, vrátane Márie Terézie, a osem ich manželiek. Mená všetkých aj s dňom ich korunovácie sú uvedené na ľavej, severnej stene pri hlavnom dómskom oltári.

Kráľom pri slávnostnom akte kládli na hlavu uhorskú kráľovskú korunu, uchovávanú dodnes v Budapešti.

Uhorská kráľovská koruna

Prvý uhorský kráľ Štefan I. Svätý bol so súhlasom pápeža korunovaný 25. 12. 1000 (resp. 1. 1. 1001) vlastne iba zlatou čelenkou. Podľa Hertvikovej legendy išlo vraj o výnimočné umelecké dielo, ktoré poslal Štefanovi ako dar pápež Silvester II. (999 1003).

Čelenkou boli ešte korunovaní králi Peter (1038 – 1041 a 1044 – 1046), medzitým Samuel Aba (1041 – 1044), Ondrej I. (1046 – 1060), Belo I. (1060 – 1063) a Šalamún (1063 – 1074).

Šalamúna násilne zbavili trónu a keďže bol ohrozovaný na živote, pobral všetky kráľovské šperky vrátane čelenky sv. Štefana a utiekol s nimi do Rakúska. Tam sa všetky drahocennosti stratili. Po Šalamúnovi korunovali Gejzu I. (1074 – 1077) už novou korunou, ktorú mu venoval byzantský cisár Michal VII. Dukas.

Uhorskú kráľovskú korunu zhotovili až v roku 1270 pred korunováciou Štefana V. (1270 – 1272). Bola z troch samostatných a odlišných šperkov, dva sú zdobené emailovými platničkami s postavami Krista, svätcov i panovníkov.

Spodná časť koruny corona graeca, je úzky zlatý pás, zdobený perlami, polodrahokamami a emailovými platničkami s vyobrazením svätých: Juraja, Demetra, Kozma a Damiána i anjelov Michala a Gabriela.

Na jednej z platničiek je obraz byzantského princa Konštantína, na ďalšej je uhorský kráľ Gejza I. a Kristus Pantokrator Svetlovládca.

Vrchná časť koruny corona latina, je zo zlatého plechu a zakrýva hornú časť kráľovej hlavy. Pripomína grécky kríž, v prekrížení je necitlivo urobená diera a do nej vložený šperk zlatý, šikmo naklonený krížik. Naklonenie spôsobilo nešetrné zaobchádzanie pri korunovácii novonarodeného neskoršieho kráľa Ladislava Pohrobka.

Na emailových platničkách koruny zostali z dvanástich apoštolov ôsmi Ján, Bartolomej, Filip, Pavol, Tomáš, Jakub, Ondrej a Peter. Z pridlhého šperku štyroch apoštolov jednoducho odsekli.

Ďalšími korunovačnými predmetmi boli plášť a meč sv. Štefana, ďalej žezlo z 11. či 12. storočia a krajinské jablko zo 14. storočia. Meč odniesla do Prahy Anna, sestra kráľa Štefana V.

 

Prameň č. 9

KAREL MÜLLER: ERBOVNÍ LISTINY V ARCHIVECH SLEZSKA A SEVERNÍ MORAVY, Opava 2001, ISBN 80-238-6882-9.

V uvedenej publikácii sa uvádza priezvisko Hertel, ktorý žil ešte na konci 18. storočia na území Sliezska. Nevieme či títo Hertelovci sú alebo boli v nejakom vzťahu s rodinou Hertelovcov zakladateľov Trstenej.

Erbovní listiny v archivech Slezska a Severní Moravy

 

Prameň č. 10

MEDZIHRADSZKY, A. G. (1903): 55 címerov zemianskych famílií oravských pre národné slovenské Muzeum v Turčianskom Sv. Martine dla hodnoverných prameňov a zodpovedne pravidlám heraldickým nastienil a krátkym genealogickým osvetlením opatril v Medzihradnom roku 1903. Rkp. V Matici slovenskej v Martine.

V tejto publikácii je okrem stručného textu o počiatkoch rodu Trstenský nachádza aj ich namaľovaný erb.

Medzihradszky, A. G. (1903) 55 címerov zemianskych famílií oravských Erb Trsztenszky zo zbierky Medzihradzkeho

 

 

Prameň č. 11

POVOLENIE NA ZMENU PRIEZVISKA TRSZTENSZKY NA NÁDOSY

LIBRI REGII (KRÁLOVSKÉ KNIHY)

AME: Trsztenszky-Nádosy Pál uradalmi tisztviselőt: István pesti kereskedő
HERAUSGEBER:
NAME: Ferdinánd 5 Datierungsort: Bécs Datum der Urkunde: 1840.01.23 Qualifizierung: névváltoztatás
NAME: Ferdinánd 3 Datum der Urkunde: 1638 Qualifizierung: nemesség és címer adományozása
ANGEHÖRIGKEIT: Bereg
ARCHIVSIGNATUR:
A 57 – Magyar Kancelláriai Levéltár – Libri regii – 66. kötet – 839.; 840. oldal
A 39 – Magyar Kancelláriai Levéltár – Acta generalia – 1840 – N° 1465.
NUMMER: 66.1006

Prvá strana povolenia zmeny priezviska Trsztenszky na Nodasy 1840 Druhá strana povolenia zmeny priezviska Trsztenszky na Nodasy 1840

 

 

Prepis listiny (latinský)

NOS FERDINANDUS Primus, divina favente Clementia Austriae Imperator, Hungariae et Bohemiae huius nominis quintus, Dalmatiae, Croatiae, Slavoniae, Galitiae et Lodomeriae Rex Apostolicus, Rex Lombardiae, Venetiatum et Illirine etc. etc., Archidux Austriae, Dux Lotharingae, Salisburgi, Styriae, Carinthiae, et Carnioliae, superioris et inferioris Silesiae. Magnus Princeps Transilvanyae, Marchio Moraviae, Comes Habsburgi et Tirolis etc. MEMORIAE Condenamus tenore presentium significantis, quibus expedit universis: Quod Fidelis Nostri Egregii Paulus Trsztenszky officialis Domanialis in Comitatu Beregiensi, ac Stephanus ibidem Trsztenszky in libera Civitate Nostra Pestini questor, Fratres germani, Majestati Nostrae demisse resperesavint, qualiter Iidem, Familia sua jane ide ab Anno 1638 vigore benigni por resolutionum condam Imperatorem et Hungariae Regem Ferdinandum III.elargite Diplomatis in Coetudine numerum indubitatorum Regni Nostri Hungariae NOBILIUM postata existente, Nobilitari praerogativaad usque gaudentes, Nomen suum Gentiatium Trsztenszky in Nádosy transmutare insonderent, supplicando Majestati Nostrae debita cum Instatia hummilline quatemus Nos promissaae Cognominis Trsztenszky in Nádosy mutatioini, Regium Nostrum Consensum benevolum pareter et aszensum benigni Privilegii Nostri Regii clementer probare, et ? dignatemut. Nos itaque e clementissima reflektione intemetat fidei, fidelumque ac utilium servitiorum, quo Iidem pro varietate temporum occasionumque existentia Sacrae cum comprentio antelati Regni Nostri Hungariae Coronae, ? Domini Nostrae ? exhibaerunt, et imperderunt, ac prouti Nobis de ipsius deunque pollicerunt ? quoque parisiste, et stadio ommnes Eonatus suos pro ? boni publici impendere non desistent, eletate Nominis antelatorum suplicandum Pauli quique ,ac Stephani amborum Trsztenszky, quo hactemus compellati sunt, in Nádosy transmutationi, de Cesareo-Regia potestatis Nostrae plenitudine, et gratia speciali Nostrum Regium Assentum Benique admittimus, anmuimusque ut praenominati Fratres Paulus ac Stephanus Trsztenszky, ab Iisdenqum legitime descentes, ac Biteri Ipsorum atriusque sexus universi in futurum Dei Benedictione nascituri a modo in posterum non amplicis Cognomine Trsztenszky, seu Nádosy compellati valeant, atque possint. Se se scribere, nominate, estate omnibus, et singulis cujuscunque Status, Gradus, Honoris officialibus, Dignitatis Hominibus Praesentibus, et futuris, honorem hinc firmiter communitimus, et mandamus quatemus supratucanitas Fratres Paulum, ac Stephanum Trsztenszky, hoc cognomine Trsztenszky verun Cognomine Nádosy una cum Descendentibus, ac Posteris suis utriusque sexus natis, et in futurum Dei Benedictione legitime nateituris comsilare, et protantibus scripto et dicto habere, et reputare debeatis, et sencamini, seccus non factati. Praesentibus perlectis, exhibenti restitutis. Datum per manus Fidelis Nostri Nobis sincere dilecti spectabilis et Magnifici Antoniae Comitis Mailáth de Szekhely, Camerarius et actualis intimi status Consiliarii Nostri, per Regnum Nostrum Hungariae Daphipherorum Regalium Magistri, Comitatus Zempliniensis supremus Comitis, Aulae Nostrae Regii, preat et Insigniis Ordinis Sancti Stephani Regis Apostolici Cancellarii, in Imperiali Urbe Nostra Viena Austriae, die Vigesima tertia mensis Januarii Ano. Dni. Millessimo-octogentissimo-quadragesimo. Regnorum Nostrorum Hungariae, Bohemiae et reliquorum Anno quinto. Ferdinandus m.p. Antonius Comes Mailáth m.p. Josephus Remekházy

Collatum per Cons. Reg. ac Regestraturae et Archivum Directorum
Mathiam Sztankovics

Preklad listiny do slovenčiny

Prameň č. 12

SOŇA MAŤUGOVÁ: Zemania, mešťania a slobodníci v Dolnom Kubíne a ich podiel na správe stoličného mestečka v roku 1684 -1870, Forum Historiae 2/2008

Rod Trstenský pochádzal z Trstenej. Ferdinand III. povýšil do zemianskeho stavu Andreja s bratmi Martinom a Jurajom a synmi Andrejom, Jánom a Martinom listinou zo dňa 15. januára 1638. Juraj bol vo vyšetrovacej komisii v súdnom procese so zbojníkom Matejom Klinovským v roku 1659, chránencom župana Štefana Tököliho a vyšetrovanie viedol tak, aby bol Matej oslobodený. V Dolnom Kubíne sa usadil Jozef Štefan, ktorého mešťania zvolili za richtára v rokoch 1808 – 1809. Z rodu sú známi kňazi Pavol a Ján, právnik Matej (1711) a Štefan (*1740, †1801), ktorý bol husárskym kapitánom. Koloman (*1832, †1913) bol husárskym poručíkom, neskôr kráľovským radcom.

Prameň č. 13 Erby z knihy Medzihradský

Trstenský z Trsteného (Tersztyenszky, Tresztyenszky)

Oravský rod pochádzajúci podľa priezviska aj prídomku z Trstenej. Ferdinand III. povýšil do zemianskeho stavu na základe doporučenia oravského župana Štefana Ilešházyho listinou zo dňa 15. januára 1638 Andreja Trstenského, jeho synov Andreja, Jána a Martina a ich strýkov Martina a Juraja. Dňa 26. apríla toho istého roku bol armáles vyhlásený vo Veličej na kongregácii Oravskej stolice. Ich potomkovia žili v Leštinách a Trstenej. Neskôr sa rozšírili aj do Hontianskej, Novohradskej a Sabolčskej stolice.

Martin Trstenský sa spomínal ako šoltýs Trstenej v rokoch 1608-1615. Jeho syn Martin bol v roku 1615 menovaný za šoltýsa mestečka Trstenej kapitánom Oravského hradu Štefanom Guzičom a vo funkcii richtára sa spomínal aj v roku 1626. Andrej Trstený bol hospodárskym správcom na Oravskom panstve v rokoch 1639-1648. Trstenský richtár Juraj Trstenský sa zaslúžil o zatknutie zbojníka Mateja Klinovského v roku 1659. Avšak Klinovský zásluhou Štefana Tökölyho vyviazol zo súdneho procesu so zdravou kožou, užíval si nazbíjané bohatstvo a jeho potomkovia kúpili v Rabčiciach šoltýstvo. Juraj Trstenský sa ako mestský richtár spomínal v rokoch 1665-1677. Ján Trstenský richtár v roku 1796 a ďalší členovia rodu Trstenských pôsobili ako mestskí notári a prísažni v 17.-19. storočí. Z rodu sú známi Pavol Trstenský – Figúra, evanjelický kňaz vo Svätom Petre v roku 1711 a jeho brat Ján Trstenský – Figúra, evanjelický kňaz, ktorý sa spomína v roku 1735.

Erb rodu tvorí modrý štít a v ňom po zelenej pažiti kráča zlatý grif držiaci v predných končatinách tri strieborné šípy. Klenotom je čierne orlie krídlo vyrastajúce z koruny a na ňom zlatá hviezda.

Galéria erbov

Prameň č. 14 Michal Bodický Rozpomienky a pamäti II

Michal Bodický Rozpomienky a pamäti II