Stručná história rodu Trstenský

Trstenský bolo priezvisko pôvodne šoltýskej, neskôr šľachtickej rodiny, ktorej po predkoch zdedené sídlo sa nachádzalo v mestečku Trstená v kraji Orava. Potomkovia tejto rodiny pravdepodobne užívali aj varianty mena Trsztyenszky Tersztyenszky, Tersztyanszky, Tresztyanszky, Trstiensky a Trsztenski. V USA si časť rodu v roku 1960 zmenila priezvisko na Tresten. V Maďarská časť rodu si zmenila v roku 1840 priezvisko na Nádoši.

Cisár Ferdinand III udelil erb a šľachtický titul potomkom tohto rodu, Andrejovi Trsztenszkému z kraja Orava, jeho synom Andrejovi II., Martinovi II. a jeho bratom Martinovi I a Jurajovi I. v  Bratislave 15. januára 1638. Od 18. storočia existencia tejto rodiny bola dokumentovaná v Novohradskej, Sabolčskej a iných stoliciach.

V samotnej oblasti Oravskej stolice sa rod natoľko rozvetvil že príslušníci rodu začali používať prímenia ako Francek, Kavoň, Vojt a Špirčák.

V indexe Uhorských aristokratických rodín nazývaný „Nemesi Évkőnyv“ je odkaz na ďalšiu rodinu nazývanú Tersztyanszky von Nádas, ktorá, hoci niektoré odkazy sa zmieňujú ako o rovnakej rodine, neboli príbuzné. O rode Trstenský sa zmieňuje aj staršia literatúra napr. Nagy Iván, Siebmacher a Kempelen. Títo sa venovali rodu okrajovo.

Na prelome 19. a 20. storočia sa niektorí príslušníci rodu presťahovali do USA, kde si niektorí zmenili aj priezvisko na Tresten. Synovia týchto amerických Trstenských so počas II. svetovej vojny vraj dostali ako príslušníci americkej armády až do Plzne.

V Uhorsku žilo viacero rodov s podobným priezviskom. Z Trenčianskej stolice poznáme rod Trsztyansky z Tŕstia. Pôvod rodu je v 13. storočí, kedy získali obec Tŕstie (Nádas). Genealogicky nemá žiadnu súvislosť s rodom Trstenských z Trstenej.

 

Ani rod Báan pochádzajúci z Trsteného v Liptovskej stolici nemá žiadny súvis s rodom z Trstenej.

Na pekný príklad prepletenosti zápisu priezvisk Trstenský a Trsťanský nás upozornil aj pán Jozef Žiak. V matrike zomrelých evanjelickej cirkvi v Zemianskych Kostoľanoch je zápis, kde je v riadku č. 18 priezvisko Trstenský prepisované s priezviskom Trsťanský.

Informácie z HRC

Podľa informácií získaných z databázy HRC priezvisko Trsztyenszky je klasifikované ako miestneho pôvodu, odvodené z názvu miesta kde pôvodní nositelia žili alebo držali pôdu. Z tohto pohľadu priezvisko nachádza svoje korene v Trstenej, čo je meno mestečka nachádzajúceho sa v kraji Orava v pôvodne v Uhorsku dnes na území Slovenskej republiky.

Preto prvý nositeľ tohto priezviska bol niekto, kto bol identifikovaný členmi spoločenstva ako „jeden pochádzajúci z Trsztenej“ alebo „pán z Trsztenej“. Etymológia tohto toponyma je neurčitá, avšak to môže byť odvodené zo slovanského pojmu „trstina“. Ale toto toponymum môže byť interpretované aj ako „miesto, kde trstina rastie vo veľkom množstve“. Je tiež možné, že toto meno miesta nachádza svoj pôvod v starom slovanskom názve „Tertsz“ zdrobneline podobe mena „Teroslaw“, ktoré je odvodené zo starého slovanského elementu „terati“ znamenajúci „vylúčiť“ a „slaw“ čo znamená „sláva“.

ERB: V modrom poli na zelenej pažiti stojí doprava otočený celý zlatý grif držiaci vo svojej pravej labe tri šípy vo farbe erbového znamenia. Hroty smerujú hore. Klenotom je na kolčej prilbe z koruny vyrastajúce celé čierne krídlo so zlatou hviezdou v strede.

Erb roduErbom rodu je podľa armálnej listiny v modrom poli na zelenej pažiti doprava otočený zlatý grif s vyplazeným jazykom, otvorenými krídlami a spusteným chvostom, ktorý drží v pravom pazúre tri šípy hrotmi na hor. Na kolčej prilbe je v korune položené čierne zatvorené orlie krídlo so zlatou hviezdou v strede. Prikrývadlá sú modro-zlaté a strieborno-červené.

Uhorský Siebmacher uverejnil rovnaký erb podľa armálnej listiny len chybne uviedol mrežovanú prilbu na mieste kolčej. Tento variant rodového erbu poznáme aj z pečate prísažného Mateja Trstenského z roku 1759. Pri pohľade vidíme že krídlo je opačne položené. Je zrejmé že rytec nevedel veľmi dobre vyryť figúru so šípmi. Samotný grif je veľmi neproporčný, takmer mu nie je vidieť zadné končatiny. V rozpore s heraldickou praxou mu rytec umiestnil chvost hore, čo je dosť neobvyklé. Rytec sa vyhol použitiu kolčej prilby opísanej v blazone armálnej listiny a vyryl prilbu lepšie korešpondujúcu s dobovo heraldickým cítením – dopredu hľadiacu turnajovú (mrežovanú). Aj meno a priezvisko majitela pečate sú skrátené, legenda znie takto: MATHEA TRSTEN. Legendu pečate rozpisujeme ako Matheas Trsztenszky.

Najmladší variant rodového erbu poznáme z Medzihradského zbierky erbov, ktorá sa nachádza v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Výtvarná podoba erbu je poplatná dobe vzniku zbierky (1900-1906), ale obsah zodpovedá armálnej listine. Vyobrazenie figúry grifa, hlavne poloha jeho chvosta napovedá, že maliar sa pravdepodobne aspoň čiastočne inšpiroval pečaťami Mateja Trstenského (Matheas Trsztenszky).

V Uhorsku bolo obvyklé že spolu so žiadosťou o povyšovaciu armálnu listinu si žiadatelia zaznamenali aj erb ktorý chceli používať. Tento sa nakreslil na žiadosť, a podľa vôle kráľovskej kancelárie sa buď potvrdil alebo upravil. To záležalo od viacerých faktorov, napríklad ak si niektoré rody obtočili okolo štítu draka a ich predkovia neboli v Dračom ráde tak im tento preškrtli, ale obsah štítu nechali pôvodný. V erboch nemohli byť bez cisárskeho odporučenia štátne či priamo kráľovské atribúty erbu (napr. Uhorské brvná, cisársky orol a pod.).

Žiadosť rodu Trstenských takúto kresbu nemá. Prečo si vybrali adresáti armálnej listiny práve figúru grifa, nevieme. V Uhorsku je resp. bolo minimálne okolo dvoch tisíc rodov s grifom. Aj v Nemecku či Rakúsko sa pomerne často vyskytuje v erboch. Grif je symbolom sily a ochrany, niekedy je aj symbolom ochrancu predpeklia či nebeskej brány. Typická poloha jeho chvosta medzi jeho zadnými končatinami je vraj vyjadrením skromnosti či dokonca opatrnosti.

Grif ako bájne zviera (vták Noh) je v heraldike zobrazované ako polovica leva (uši, trup, zadné nohy a chvost) a polovica ako orlica (hlava, krk, krídla a predné končatiny). V gréckom bájosloví strážili grifovia v Skýcii (kraj pri pobreží Čierneho mora) bájne poklady.

Keďže zatiaľ nepoznám pečate potomkov Schwankomíra ani Hertela, ktorých potomkovia je pravdepodobne rod Trstenský, nevieme či erb je odvodený od nich. Existuje tu však možnosť, že rodový erb vznikol pod vplyvom erbu rodu Eszterházy de Galatha.

Po smrti posledného príslušníka rodu Thurzo de Bethlenfalva sa stal direktorom Oravského panstva so sídlom na Oravskom hrade Mikuláš (Nicolaus) Eszterházy de Galantha (*1583, †1645). Mikuláš (Nicolaus) Eszterházy de Galantha bol popri mnohých významných funkciách tiež uhorským palatínom.

Mikuláš (Nicolaus) Eszterházy používal nasledujúci erb: v modrom poli v zlatej korune stojí v zlatej korune zlatý grif držiaci v pravej labe šabľu a v ľavej tri červené ruže na zelenej stopke.

Viac informácií o rode Esterházy napr. na stránke www.esterhazy.at/kultur/PalatinNikolaus.htm.

Priezvisko Trstenský

Pri skúmaní histórie rodu Trstenský z  Trstenej sme sa museli vyrovnať aj s otázkou, aký je vzťah medzi týmto rodom a inými rodmi resp. nositeľmi podobných priezvísk, ako napríklad Trstensky, Trsztenszky, Trsztyenszky, Tersztyenszky, Tersztyanszky,  Tresztyanszky, Trsztyanszky a Trsťansky. Na Slovensku je doložených viacero obcí či mestečiek majúci základ v slove Tŕstie. Trstená na Orave, Trstín pri Trnave, Tŕstie a Trstené na Liptove, Trstice na Žitnom Ostrove a mnohé iné. Trstená sa v časoch Hertela nazývala Bingenstad, a až v 16.storočí začalo sa užívať ako názov mestečka Trsztena či Nádas. Je teda jasné že v tomto období či trochu neskôr si príslušníci miestnych šoltýsov prebrali priezvisko z mena Trstená.

V Uhorsku žilo viacero šľachtických rodov s podobným priezviskom. Títo však nemajú žiadny genealogický súvis s našim rodom pochádzajúcim z Trstenej na Orave. Publikácia „Nemesi Évkőnyv“ odkazuje na ďalšiu rodinu nazývanú Tersztyanszky von Nádas, ktoré (hoci niektoré odkazy sa zmieňujú ako o Trstenských z Trstenej na Orave) neboli príbuzné. Tento rod pochádzal z Tŕstia v Trenčianskej stolici.

Obdobne aj Nagy Iván v publikácii „Magyarország czimérek“ uvádza, že je to „šľachtická rodina z Oravskej stolice, pochádzajúca z Trstenej, podľa ktorej používali svoje priezvisko v podobách Tersztyenszky, Tresztyenszky“. Uvádza tu aj formu Trestiansky.

Pri našich výskumoch sme prišli k záveru, že rod Trstenský historicky používal formy priezviska Trsztenszky, Trsztenszky, Trstenský a Trstenskí. V Nemecku žijú potomkovia Juraja I., ktorí používajú formu priezviska von Tresz.
Iné priezviská spojiteľné s hlavným adresátom armálnej listiny Andreasa Trsztyenszkeho sa zatiaľ nepreukázali.