Pre účely tejto práce považujeme za maďarskú vetvu tých členov rodu Trstenský, ktorí sa usadili na územní, ktoré dnes patrí Maďarskej republike. Z Oravy postupne odchádzali v rámci Uhorska na Dolnú zem na územie súčasného Maďarska napr. do Budapešte resp. Pešte a Györu a pod.
Z investigačného protokolu Oravskej Stolice sa dozvedáme, že potomkovia Andreja, (provizora na Oravskom hrade a adresáta armálnej listiny) jeho vnuka Alexandra, sa neskôr objavujú v Peštianskej a Rábskej stolici (Györ).
Je možné, že potomkovia Andreja a jeho detí žijú dodnes v Maďarsku.
Na maďarskej genealogickej stránke www.radixforum.com sa stretávame s týmito rôznymi priezviskami: Trsztenszky, Trsztjansyky, Trsztyánszky, Trsztyászky, Trsztyenszky, Trsztyénszky, Trestyánszki, Trestyanszky, Trestyánszky, Treszcsánszky. Niektoré budú naviazané na priezvisko Trsťanský, možno aj Trenčiansky, ale časť z nich bude určite naviazaná aj na priezvisko Trstenský.
Zoltán Szentiványi napr. uvádza, že rávnik Matej Trstenský si v roku 1771 nechal zemianske výsady vyhlásiť v Zeplínkej stolici s stal sa zakladateľom zemplínskej vetvy rodu. Ján je zakladateľom györskej vervy rodu. Z jeho potomkov je známy aj syn Štefan (*1740, †1801), ktorý bol kapitánom a jeho synovec Štefan Trstensky (*1797, †1855), ktorý bol prísediacim Vesprémskej stolice.
Panovník povolil 23. januára 1840 bratom Pavlovi a Štefanovi Trstenskovcom používať priezvisko Nádoši. Štefanov syn Koloman (* 1832, †1913) bol husársky kapitán a neskôr kráľovský radca. Husárskym kapitánom bol aj jeho syn Koloman Nádosi (* 1876, †1915) a vnuk Koloman Nádoši (*1908) bol husárskym poručíkom.