Mestský cintorín v Komárne, Krypta rodu Nádosy Komárno

História krypty
Staviteľom krypty bol Béla Csetke ktorý v roku 1910 požiadal o povolenie na  mestskom úrade v Komárne. Samotná krypta bola postavená komárňanským staviteľom Michalom Nagy zrejme medzi rokmi 1910 až 1912.

Poloha krypty sa nachádza na mieste bývalého pohrebného okrsku rodiny Stetka, ktorá si navrátila priezvisko v línii Michala, otca Gizely na priezvisko Csetke. Matričné záznamy ani iný archívny materiál nespomína, že by sa v priestore umiestnenia dnešnej krypty nachádzal starší hrob povrchovej hrobky. Predpokladáme však že sa tu nachádzala už staršia hrobka. K tomuto názoru nás doviedol fakt, že v krypte sa nachádzajú náhrobné kamene z horizontu rokov 1805 až 1849. Sú to náhrobky Zuzany Porubskej, vdove po Michalovi Burdacs z roku 1807, potom náhrobok Michala Burdacs, jej manžela z roku 1805 a ich príbuznej Terézie Csetke z roku 1849. K údajom na týchto troch náhrobných kameňoch sme našli k krypte aj poškodené ďalšie dve tabule kryptového či hrobkového typu, ktoré potvrdzujú, že vyššie uvedené osoby boli zrejme exhumované a neskôr pochované v staršej krypte. Istotne však neboli pochovaní v dnes existujúcej krypte, nakoľko ani jedna z týchto tabúľ tu nebola nikde použitá a všetky ostatné pohrebné komory, v ktorých sú pochovaní príslušníci rodov Nádosy, Csetke, Purgly de Joszás a Dorner sú opatrené tabulami. To, že pôvodne okrsok patril rodu Stetka alebo Csetke nám potvrdzujú v blízkosti krypty sa aj dnes nachádzajúce ďalšie tri hroby s príslušníkmi tohto rodu. S istotou vieme povedať, že na základe genealogickej rešerše prešiel pozemok na ktorom stojí dnešná krypta do rúk rodu Nádosy sobášom Juraja Nádosy s Gizelou Csetke.

Krypta je postavená v historickom štýle napodobujúcom priečelím egyptský chrám a zadnú časť tvorí pyramída. Pred vchodom do krypty sú situované dve sfingy v helénsko-egyptskom štýle, s chvostom položeným v osi vchodu na betónových podstavcoch. Na hlavách majú egyptskú pokrývku nemes doplnenú helénskym diadémom. Na egyptskej nemes je heraldicky znázornené modro-zlaté pruhovanie. Ženské hlavy a poprsia sfíng sú typickým znakom helénskeho štýlu.

Dnes je objekt bez pôvodnej rozlohy pozemku, nakoľko od 50tych rokov boli ku krypte do bezprostrednej blízkosti umiestnené nové hroby. Samotný pôvodný areál mal veľkosť 15,10 m x 7,20 m. K tomuto poznatku nás vedie zachovaná časť múrika s dierami na stĺpiky nesúce mrežu kolmo pred vchodom a na zadnej časti zachovaný roh, ktorý nám vymedzil rozmery v zadnej časti krypty. V prednej časti bol plôtik od dverí do krypty vzdialený 5m, v zadnej časti 0,90m a na bokoch to bolo 0,95m. Okrasná mreža sa nachádzala iba v prednej časti, vonkajšiu líniu múrika kopíroval asi 1,5m vysoký živý plot tvorený orgovánom. Celá plocha areálu krypty bola vydláždená vymývanými betónovými štvorcovými dlažbami o rozmere buď 0,50m x 0,50m, alebo 0,30 m x 0,30 m: v tomto si odporovali odpovede majiteľov okolitých hrobov.

Ďalším problémom je zistiť, aký typ mreže sa nachádzal pred hrobkou. Problémom je, že informácie, ktoré sme získali sú rôznorodé. Jeden z majiteľov susedných hrobov tvrdil, že to bol typ mreže nachádzajúci sa na hrobe rodičov spisovateľa Móra Jókai, avšak druhý majiteľ susedného hrobu tvrdil, že to bola mreža rovnaká ako sa nachádza na rodinnej hrobke rodu Ruttkay. Túto otázku nechávame nateraz otvorenú, nakoľko nemáme relevantnejšie informácie.

Stavba krypty má obdĺžnikovú plochu o rozmeroch 6,80m x 3,80m v nadzemnej časti a podzemnú časť siahajúcu do hĺbky 2,70 m pod povrchom. Plocha  podzemnej časti má rozmer 9,65m x 4,50m. Výška vchodovej alebo chrámovej časti je 4,50m, výška pyramídy je 4,10m. Celková výška od podzemného horizontu po strechu chrámu je 7,30 metra, vnútorná najvyššia výška od podzemného horizontu je 6,70m. Stavebným materiálom je betón ktorý je použitý na základ a pohrebné komory. Kameň tvorí vo vchodovej časti základ na ktorý je položený betónový skelet. Na skelete sú poukladané kamenné bloky. Vo vnútri za dverami je drevené podlažie položené na betónové pätky. Drevené podlažie je otvárateľné v strede a vpravo aby sa bol prístup na kamenné schody ktoré majú v zadnej časti podestu a druhé pole schodov vedúcich k pohrebným komorám. Komory sú orientované čelne a po stranách. Schodisko je opreté a zapustené rovnako do nosnej steny ako aj jeho podesta, ktorá sa opiera o betónové dno krypty. Schodisko je staticky zabezpečené. Dĺžka horného schodiska je 6,85m, šírka 0,92m. Dĺžka dolného schodiska je 2,73m, šírka 0,90m. Na schody sú pripevnené oceľové zábradlia.

Vnútro krypty
V podzemnej časti sa nachádza 14 pohrebných komôr, z ktorých 9 už bolo použitých na pohrebné účely a sú opatrené pohrebnými tabuľami. Oproti dolnému schodišťu sa nachádza hlavná pohrebná komora so šiestimi pohrebnými miestami ktoré sú už zaplnené ostatkami, a sú opatrené tabulami s menami zomrelých. Po bokoch sa nachádza ďalších 8 pohrebných komôr, z ktorých 3 sú už zaplnené a jedna prerobená na kolumbárium.

Vnútro hrobky

Nachádzajú sa tu aj ďalšie náhrobné kamene a tabule pochádzajúce pravdepodobne z predchádzajúcej hrobky a blízkych hrobov rodiny na mieste ktorých stojí súčasná krypta.

 

Pochovaní v hlavnej časti krypty:

Gizella Csetke

V pohrebnej komore číslo 1. je pochovaná Gizela Csetke, manželka Juraja Nádosy ktorá zomrela ako 67 ročná 12. apríla 1915. V hornej časti tabule sa nachádza výrez z chýbajúceho basreliéfu.

György Nádosy

 

V pohrebnej komore číslo 2. je pochovaný Juraj Nádosy, ktorý zomrel vo veku 72 rokov 5.apríla roku 1906.

 

Jozefa Purgly de Joszás

V pohrebnej komore číslo 3. je pochovaná Jozefa Purgly de Joszás, manželka Michala Csetke narodená v 1827, ktorá zomrela vo veku 66 rokov v roku 1893 (Komáromi Lapok z 29. apríla 1893 uvádza ako dátum úmrtia 22. apríl 1893).

Mihály Csetke

 

V pohrebnej komore číslo 4. je pochovaný Michal Csetke, narodený v roku 1812, zomrel vo veku 41 rokov, v roku 1853.

Béla Csetke

 

V pohrebnej komore číslo 5. je pochovaný Béla Csetke, narodený v roku 1852, zomrel vo veku 63 rokov, dňa 3. decembra roku 1915.

 

Dezső Dorner

V pohrebnej komore číslo 6. je pochovaný Dezider Dorner narodený v roku 1877, zomrel ako 43 ročný, dňa 2. januára 1920.

V bočnej časti krypty sú pochovaní:

Gergely Nádosy

 

V pohrebnej komore číslo 7. je pochovaný Gregor Nádosy, narodený v roku 1873, zomrel 29.mája 1942.

István Nadosy

 

V pohrebnej komore číslo 8. je pochovaný Dr. Štefan Nádosy, ktorý zomrel ako 54 ročný dňa 4.mája roku 1933.

Gábor Nádosy

 

V pohrebnej komore číslo 9. je pochovaný Dr. Gabriel Nádosy, ktorý zomrel ako 48 ročný 23.mája 1925

 

Ostatné náhrobné kamene v hrobke:

Mihály Burdács

Michal Burdács de Kopcsány ✻1748 ♰ 12. 8. 1805, obchodník s drevom a komárňanský senátor, bol pradedo Bélu Csetke staviteľa hrobky. Nachádza sa tu jeho náhrobok s erbom. Zomrel 57 ročný.

Susanna Porubszky

 

Zuzana Porubszky de Poruba ✻1750 ♰ 21. 12. 1807, manželka Michala Burdács. Zomrela 56 ročná.

 

Mátyás Stetka

Matej Stetka ✻ 1774 ♰ 13. 7. 1835, obchodník s drevom bol starý otec Bélu Csetke staviteľa hrobky. Pochádzal z Královej lehoty v Liptovskej stolici. Zomrel 62 ročný.

Zsuzsanna Burdacs

 

Zuzana Burdacs de Kopcsány ✻ 1779 ♰ 16. 2. 1871, manželka Mateja Stetka. Zomrela 92 ročná.

Theresia Csetke

 

Terézia Csetke ✻ 23. 9. 1801 ♰ 13. 5. 1849, dcéra Mateja Stetka. Vydala sa za Štefana Enesey de Enese. Zomrela 48 ročná.

Spoločná tabula

 

Nachádza sa tu aj tabula kryptového typu na ktorej sú mená všetkých osôb ktorých náhrobky sa nachádzajú v krypte.

 

Rody staviteľov krypty
Csetke de Csetkeő – Štetka: rod zrejme pochádza zo zaniknutej obce Chethke v komárňanskej stolici, patriacej Pannonhalmskému opátstvu (1419). Priezvisko nachádzame aj v podobách: Chepke, Chetke, Csetke, či Chiettkey, v Liptove od 18. storočia Stetka, Styetka (Štetka). Rudolf II. 18.2.1582 vydal v Bratislave armálnu listinu „dávnemu šľachticovi“ Michalovi Chepke s manželkou, ktorej meno kvôli poškodeniu listiny nepoznáme. Ďalšími adresátmi boli Margita, Ján, Mikuláš, Juraj a bratia Jakub a Urban. Publikovaná bola v Rábskej stolici (dátum  nečitateľný). Urban bol v roku 1609 spolumajiteľom rábskej obce Bácsa. Podľa obce si rábska línia začala písať predikát de Eadem Báchya, de Bachÿa. Od polovice 17. storočia jedna línia žila v Liptovskej stolici, v Kráľovej Lehote kde sa objavujú s priezviskom Štetka. Ucelenú genealógiu vieme na základe nášho výskumu doložiť od evanjelika Jána Štetku a jeho manželky Márie Argay (†1776, Kráľova Lehota), Jána (manž. Zuzana Lehotsky de Kiraly Lehota) a Adama (†1817 Kráľova Lehota, manž. Anna Lehotsky de Kiraly Lehotha). Jánov syn Matej (*1774, †13.7.1835 Komárno, manž. Zuzana Burdács de Kopcsány, pochovaná v Komárne) prišiel do Komárňanskej stolice ako obchodník s drevom. Matej mal deväť detí: Teréziu (*23.9.1801, †12.5.1849, manž. Štefan Enessey de Enese), Karola (*1803, †1810), Jána (*1804,†1804), Zuzanu (*1805, †1810), Annu (*1808, †1816), Lýdiu (*1810, †1884, manž. Ľudovít Posszert), Michala (*20.8.1812, †3.6.1853 Komárno, manž. Jozefa Purgly de Józsás), Alžbetu (*1814, †1837) a Johanu (*1817, †1840). Michal Stetka (*1812) získal na základe potvrdenia o šľachtictve z Fejérskej stolice z roku 1843 povolenie používať pôvodné priezvisko Csetke. Línia Adama (†1817) odišla do Komárna a odtiaľ do Bratislavskej stolice, ponechala si však priezvisko v podobe Štetka – Stetka až do začiatku 20. storočia. Potomkovia línie žijú dodnes v Bratislave. Erbom z poškodeného blazonu je v červenom štíte riečka (zrejme strieborná) a na nej pláva divá kačica s krkom prestreleným šípom. Na kolčej prilbe je v korune obrnené rameno s mečom. Kvôli nečitateľnosti blazonu a poškodeniu miniatúry poznáme z farieb prikrývadiel len červenú. Podľa Borovszkého sú prikrývadlá zlato-červené a strieborno-modré. Zhodný erb poznáme aj zo zbierky pečatí v SNA.

V krypte sú pochovaní:
Michal ✻20. 12. 1812 Komárno ♰3. 6. 1853 Komárno, bol obchodník s drevom. V roku 1828 zapísal na ev. lýceum v Bratislave. V roku 1843 začal používať pôvodné priezvisko Csetke. V revolučných rokoch 1849-49 bol majorom národnej gardy. Oženil sa s Jozefou Purgly de Jószás. Mali deti: Gizelu (*25.7.1848, †12.4.1915, manž. Juraj Nádosy de Nádas), Elenu Zuzanu (*25.8.1850, manž. Ľudovít Dorner), Bélu Mateja (*28.2.1852, †3.11.1915) a Michaelu Jozefínu (*4.1.1854,†16.7.1854).

Michalova ✻1812 manželka Jozefa Purgly de Jószás ✻2. 12. 1826 Győr ♰22. 4. 1893 Komárno, sa venovala dobročinnosti a patrila k významným osobnostiam spoločenského života mesta.

Michalova ✻1812 dcéra Gizella ✻25. 7. 1848 Komárno ♰12. 4. 1915 Tata, manželka Juraja Nádosy. Žila v Budapešti, v Komárne bola členkou ženského klubu a podporovala rôzne charitatívne organizácie. Ako zaujímavosť uvádzame, že v novinovom nekrológu v Komáromi Lapok je žiadosť z testamentu, aby na uctenie jej pamiatky nekupovali pohrebné vence a kvety, ale peniaze rozdelili medzi vdovy a siroty padlých.

Michalov ✻1812 syn Béla Matej ✻28. 2. 1852 Komárno ♰3. 11. 1915 Naszály, staviteľ krypty, bol statkár, člen župných komisií pre ekonomiku a podpredsedom župného hospodárskeho spolku. Mal viacero viníc a vínnych pivníc v južnej časti mesta (dnešnom Komárome) a majetky v Naszályi a Billeg-Puszte.

Michalov ✻1812 vnuk Dezider Dorner ✻1877 ♰24. 1. 1920 Komárno, bol husársky major.

Trsztenszky, Trstyenszky, Nádosy, Nádasy, Trstenský: pôvodne oravský šoltýsky rod. Nevylučujeme, že príslušníci rodu sú priami potomkovia zakladateľa Trstenej Hertela, ktorý získal v roku 1371 lokačnú listinu. V urbári z roku 1607 je prvý raz uvedený šoltýs Martin s priezviskom Trsztenszky. Armálnu listinu vydal Ferdinand III. 25.1.1638 v Bratislave a publikovaná bola roku 26.4.1638 na generálnej kongregácii Oravskej stolice vo Veličnej. Hlavným adresátom bol úradník oravského panstva Andrej so synmi Jánom a Martinom, vedľajšími jeho bratia Juraj a zrejme bezdetný Martin. Andrej bol provizorom oravského hradu (1637 – 1645). Neskôr sa tak rozrástli, že začali užívať prímená Vojt (línia dedičných richtárov), Vojt – Kula, Kula, Francek, Paľko, Špirčák a Kavoň. Začiatkom 18. storočia sa Ján Trstenský usadil v Enese v Rábskej stolici. Z tejto línie pochádzali bratia Pavol (*1792) a Štefan (*1794) (synovia Gregora a Zuzany Vönöczky) ktorý zažiadali cisára Ferdinanda V. o zmenu priezviska na maďarskú formu Nádosy. Táto línia rodu jednou z najúspešnejších línií rodu Trstenský. V súčasnosti používajú príslušníci rodu okrem priezviska Nádosy a pôvodného priezviska Trstenský, aj formu Nádasy, Trsztyenszky, Tresztyenszky a Tersten (od roku 1960 v USA).

Pôvodným erbom rodu z armálesu je v modrom štíte na zelenej pažiti zlatý grif s krvavým jazykom a otvorenými krídlami, ktorý drží v pravom pazúre tri šípy. Na kolčej prilbe je v korune čierne zatvorené orlie krídlo so zlatou hviezdou. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.

Mladší erb časti línie Nádosy získal od Františka Jozefa I. generál Alexander Nádosy de Nádas listinou vydanou vo Viedni 31.5.1881 spolu s Jurajom, Ondrejom a Štefanom Nádosy de Nádas. Mladšia podoba erbu je zaujímavá nakoľko je hlavná figúra obrátená doľava. V modrom poli štítu na zelenej pažiti stojí zlatý grif s krídlami otvorenými držiaci v pravom pazúre tri strieborné šípy s červeno-striebornými letkami. Klenotom je čierne zatvorené orlie krídlo na ktorom je strieborná hviezda. Prikrývadlá sú zlatomodré a strieborno-červené.

Podobizeň Štefana Nádosy

Štefan ✻24. 12. 1794 v Enese ♰3. 4. 1866 v Pešti, zakladateľ línie Nádosy. Po skončení gymnázia pracoval v Győri ako pomocník v obchode. V 1819 odišiel do Pešti, kde sa mu v roku 1825 podarilo otvoriť vlastný obchod so súknom s názvom U bieleho leva. Obchod prosperoval a bol známy v širokom okolí a zo Štefana sa stala významná osobnosť obchodného a spoločenského života v Pešti. Bol dôverníkom baróna Jozefa Eötvösa a grófa Štefana Széchényiho, s ktorými založil Prvú uhorskú všeobecnú poisťovaciu spoločnosť. Bol aj jedným z  podporovateľom vznikajúcej knižnice Štefana Széchenyiho. Štedro podporoval v Pešti nemocnicu Shöpf–Mérei. V roku 1843 bol jedným zo zakladateľov Nemocenského a dôchodkového spolku obchodníkov. Bol aj hlavným iniciátorom vzniku detskej nemocnice, dlhoročným členom jej správnej rady, a pokladníkom. Podieľal sa aj na vzniku školy pre vychovávateľky materských škôl. Bol veľkým podporovateľom kultúry a umenia, podieľal sa aj na založení umeleckého spolku.

Finančne podporoval aj vzdelávacie inštitúcie, napríklad aj Banskoštiavnické lýceum. Bol veľkým podporovateľom ev. Cirkvi. V roku 1836 sa rozhodli založiť Peštiansku ev. Cirkev. Podmienkou bolo zloženie 4 000 korún. Štefan nielen prispel, ale neúnavne pracoval na tom, aby sa sumu podarilo zhromaždiť. Keď v roku 1837 vznikla, bol zvolený za jej inšpektora. S manželkou Katarínou Purgly de Jószás mali spolu 13 detí.

V krypte sú pochovaní:
Syn Štefana ✻1794 Juraj ✻14. 4. 1834 Pešť ♰5. 4. 1906 Budapešť, bol obchodník. Spolu s bratom Alexom viedli veľmi úspešný otcov obchod. Juraj bol veľmi podnikavý človek a časom sa vypracoval až na radcu ministerstva hospodárstva, bol v rôznych komisiách pre hospodárstvo a zarobil na bankových špekuláciách. Bol aj riaditeľom poisťovne a banky Haza. Manželka Gizela Csetke bola činná v rôznych spolkoch a nadáciách pre chudobné ženy a v čase vojny pre vojnové siroty a invalidov. Aj keď Juraj žil a podnikal v Budapešti, často navštevoval Komárno, kam chodil za odpočinkom a participoval na dianí v ňom s podporou svojej manželky a na vlastnú žiadosť tu bol aj pochovaný.

Syn Juraja *1834 Gregor *10. 4. 1873 Pešť ♰29. 5. 1942 Budapešť, bol štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva. Často navštevoval Komárno.

Syn Juraja *1834 Gabriel *4. 3. 1877 Budapešť ♰23. 5. 1925 Budapešť, vyštudoval právo a pracoval ako notár.

Syn Juraja *1834 Štefan *13. 7. 1878 Budapešť ♰4. 5. 1933 Komárno, bol vrchný lekár v nemocnici Zuzany Lórántffy v Budapešti. Žil v Budapešti a Komárne kde napokon aj zomrel. Oženil sa s Lenkou Ghyczy de Gicz et Assa et Ablanckürth, deti nemali.

Renovácia krypty
Predpokladáme že od polovice minulého storočia bola krypta neudržiavaná a tomu zodpovedal aj jej stav ktorý bol veľmi zlý. Kamenné bloky boli uvoľnené, niektoré aj spadnuté a vyrastali medzi nimi náletové dreviny. V rovnako zlom stave bolo aj vnútro krypty. Dvere boli vypáčené a dnu sa dostali bezdomovci a narkomani ktorí tu napáchali nemalé škody. Pravdepodobne v tom čase zmizol z náhrobnej tabule Gizely Csetke basreliéf. Zatekalo do nej a drevené podlažie bolo zhnité a prepadnuté. Dôkladným prieskumom sme zistili že kvôli hrobom umiestneným do bezprostrednej blízkosti bola narušená statika a zatekalo aj do pohrebných komôr. Hrobka bola obkopaná zabezpečená tak staticky ako aj proti zatekaniu do podzemných priestorov. Vnútorné priestory boli vyčistené a náhrobné tabule ako aj ostatné náhrobky renovované. Kamenné bloky na pyramíde boli zložené skelet pod nimi bol očistený a zabezpečený proti zatekaniu. Kamenné bloky boli očistené a vrátené na miesto.   

Všetky práce vrátane demontáže a spätnej montáže ťažkých kamenných blokov boli urobené ručne keďže miesto je pre techniku neprístupné.

 

 

 

 

 

Hroby rodiny nachádzajúce sa v blízkosti krypty
Vedľa krypty na pravej strane sú hroby rodiny ktorých sa výstavba nedotkla.

Lidia Csetke

Lidia Csetke ✻ 12. 10. 1810 ♰ 12. 5. 1884, dcéra Mateja Stetka. Vydala sa za Ludovíta Posszert. Zomrela 74 ročná.

Erzsébet Stetka

 

Alžbeta Stetka ✻ 13. 11. 1814 ♰ 31. 5. 1837, dcéra Mateja Stetka. Zomrela 23 ročná.

Johanna Stetka

Johanna Stetka ✻ 5. 6. 1817 ♰ 29. 9. 1840, dcéra Mateja Stetka. Zomrela 23 ročná.

 

 

V blízkosti krypty sa nachádzajú aj hroby osôb ktoré majú súvislosť s rodmi Csetke a Nádosy. Neďaleko od krypty sú hroby rodiny Stetka z Adamovej línie rodu. Bezprostredne za kryptou je hrob Jozefy Grötschel rod. Dobay a hrob jej syna Žigmunda ktorý je žiaľ zvalený. Sú to hroby matky a brata Idy Grötschel manželky Andreja Nádosy brata Juraja I. Nádosy ktorý je pochovaný v krypte. Za starým domom smútku je hrobka kde sú pochovaný aj dr. Viliam Nagy de Alsószopor a jeho manželka Gizela Konkoly-Thege ktorý boli rodičia Alžbety Nagy de Alsószopor manželky Juraja II. Nádosy syna Juraja I. Nádosy pochovaného v krypte. Hrobka je zaujímavá alegorickou sochou sediacej smútiacej ženy s vencom a na súčasné miesto bola presunutá keď sa časť cintorína zrušila kvôli výstavbe cesty.

Grötschel Jozefa
Dr. Nagy Vilmos