Článok z novín vydané 19. júna 1864
István Nádosy
Pred nami stojí portrét jedného z najzaslúžilejších členov maďarského, doslovne Peštianskeho meštianstva a obchodníctva. Krátky životopis, ktorý tu zverejňujeme dokazuje, koľko zásluh sa dá dosiahnuť v praktickom občianskom živote a aké uctievané meno si môžeme získať, keď si v srdci vychovávame hlboké a ušľachtilé city a k verejným veciam si pestujeme vrúcnu lásku.
István Nádosy, ctený peštiansky občan, sa narodil dňa 24. decembra 1794 v Enesi, v župe Győr, kde jeho otec bol statkárom. Predgymnaziálne štúdiá ukončil v Győri a tiež tu nastúpil na obchodnícke remeslo. Okrem školských rokov tu pobudol ešte dva roky ako pomocník, ale pre svoje ďalšie štúdiá odcestoval do Pešti, hlavného mesta krajiny. – Tu pracoval ako pomocník a potom ako vedúci obchodu šesť rokov, v roku 1825 otvoril svoj vlastný obchod, ktorý s pomocou jedného kamaráta prevádzkoval jeden polrok a potom ďalej už sám pokračoval. Kto by nepoznal obchodovanie so súknom pod značkou „biely lev“ na najfrekventovanejšej ulici v Pešti Váci utca, ktoré vďaka usilovnosti a čestnosti majiteľa Istvána Nádosyho nielen veľmi rýchlo dosiahlo dobrú povesť, ale túto povesť si zachovalo takmer počas štyridsiatich rokov. Pred troma rokmi obchod Istvána Nádosyho zdedili jeho dvaja synovia.
Ale pozerajme sa na Nádosyho z hľadiska verejnej mienky, a môžeme zistiť, že medzi spoluobčanmi už dlhé roky obsadzoval jedinečné miesto. Od začiatku dospelosti bol oddane zapálený pre dobrú vec a za napredovanie verejných cieľov, ktoré neostali bez uznania.
V roku 1843 sa založilo združenie „starostlivosti o chorých a dôchodcov“, ktorému bol prvým zakladateľom a zriaďovateľom; táto inštitúcia momentálne je v takom dobrom usporiadanom stave, že nemá páru v celej ríši.
Pri zakladaní peštianskej „detskej nemocnice“ bol tiež hlavným činiteľom; bol jedným z najpracovitejších členov komitétu pri výstavbe budovy nemocnice; dlhé roky spravoval pokladnicu inštitúcie a na jej osoh dovolil a spolu s Frankenburgom Adolfom zriadil lotériu. Zúčastnil sa aj zriadenia celouhorského „ústavu na výchovu opatrovateliek malých detí“, a rovnako pri zrodení „združenia umelcov“ a podpore jeho ďalšieho napredovania. Neúnavne pracoval aj na založení prvej peštianskej „sporiteľne“; neskoršie sa stal aj riaditeľom „poisťovacej spoločnosti“. Skrátka takpovediac za posledné tri desaťročia v našom hlavnom meste ledva vznikli také dobročinné a verejnoprospešné inštitúcie, pri zakladaní ktorých, by István Nádasy neúnavne nepracoval, pokiaľ mu to zdravie dovolilo.
Hľadiac na záujmy peštianskej obchodnej triedy, dôležitým cieľom bolo aj zriadenie „strážcov obchodov“. Nádosy, ktorý dlhé roky bol predsedom združenia strážcov obchodov dosahoval aj tu veľké zásluhy. Pri príležitosti odovzdávania tejto riadiacej funkcie sa združenie rozhodlo svoje uznanie a vďaku k Istvánovi Nádosymu vyjadriť aj formou zápisnice a delegácie, a zároveň poprosili tohto váženého staršieho patriota, aby svoju podobizeň pre združenie prenechal na večnú pamiatku. Obraz, ktorý umelecky namaľoval Barabás, teraz zdobí zasadaciu miestnosť obchodného kolégia. Aj ako člen tohto naposledy spomenutého združenia, je už dávno uznávaný verejnosťou, čoho dôkazom je aj to, že ho v roku 1844 zvolili za prísediaceho v obchodníckom súde, ktorý honosný post sedem rokov verne vykonával. V roku 1842 ho zvolili aj za predsedu výboru nedeľnej obchodnej školy.
Prejdime aj na iný typ dôkazov verejného uznávania práce Nádosyho. Keď v roku 1844 uhorské kráľovské mestá boli plné elánu k myšlienke, aby miesto občianskych vojakov oblečených vo fraku vystriedali občianske strážne gardy v maďarskom odeve, a o tejto veci sa na podnet vtedajšieho zástupcu mešťanostu Lipóta Rottenbillera aj rozhodlo: aj vtedy sa dôvera občanov obrátila smerom k Istvánovi Nádasymu, a ľudia ho zvolili za veliteľa novo vzniknutého občianskeho práporu, do hodnosti hlavného kapitána. Ešte nás je veľa, ktorí s radosťou sa rozpamätávame na tento úhľadný občiansky oddiel, na čele ktorého stál mužný hlavný kapitán.
V roku 1848 bol jedným z desiatich, ktorí viedli proces obnovovania funkcie v meste Pešť, a tohto výnimočného a dôverného postu aj po uplynutí funkčného obdobia v roku 1861 sa mu znova ušla pocta zúčastniť sa tohto procesu.
Nespomíname tu jeho vlastnosti, o ktorých nie je potrebné podrobnejšie sa rozpisovať (nakoľko o týchto vlastnostiach každý dobromyseľný človek si myslí, že sú jeho povinnosťou), t. j. že je oddaný a dobrý patriot a horlivý zástanca maďarskej literatúry; ale tu musíme ešte spomenúť jeho zásluhy okolo cirkvi.
Nakoľko v roku 1836 peštianskí maďarskí evanjelickí veriaci augsburského vyznania chceli založiť vlastnú cirkev, snem rozhodol tak, že táto ich požiadavka môže byť splnená len v prípade, ak do spoločnej pokladnice zaplatia 4000 pengő forintov: István Nádosy bol jedným z horlivých veriacich, ktorý nie len sám prispel na túto vec, ale chodil od domu do domu, aby sa tieto peniaze vyzbierali.
Po založení tejto cirkvi 11. novembra 1837 po smrti Samuela Rajcsa sa stal presbyterom cirkvi a túto funkciu niekoľko rokov zastával, dovtedy, pokiaľ sa cirkev dostatočne neposilnila, aby už bola pripravená na všetky možné prípady. S dobrou dušou môžeme vyhlásiť, že ako medzi peštianskymi Maďarmi, tak aj medzi cirkvami za posledných 40 rokov, ešte sa nevzkriesila taká myšlienka, nerobila taká zbierka, kde by osoba Istvána Nádosyho nehrala dôležitú úlohu. Z najkompetentnejšieho zdroja vieme, že ako kňaz vzhľadom k svojmu povolaniu nikdy do dnešného dňa neprestal chrániť svoju rozrastajúcu sa rodinu pred finančnými ťažkosťami. V presbyterskom sneme, pokiaľ mu v tom vysoký vek nezabránil, sa usilovne zúčastňoval, zviditeľnil sa hlavne svojimi názormi, triezvymi radami, ako nestranný a pravdu milujúci, a tiež bol obdarený duchom, ktorým vedel veľmi dobre vyriešiť a zmieriť protichodné názory, a hlavne mal takú výnimočnú zručnosť, vďaka ktorej vedel myšlienky zrodené v rade prakticky vyriešiť, uplatniť a preniesť aj do skutočnosti. Cirkev v jeho osobe uctievala svojho najzaslúžilejšieho Nestora.
Nádosyho pôvodné rodné meno bolo Trsztyánszky. Ale dvaja členovia rodiny Trsztyánszkych zo župy Győr: tu spomínaný István a jeho brat Pál, na základe najvyššieho povolenia a novo vystavenej šľachtickej listiny z roku 1840 si zmenili mená na priezvisko Nádosy, čo sa aj v tých časoch podľa zákonov vyhlásilo v smene komitátu Pešť.
Aj táto krátka črta v dostatočnej miere poukazuje na to, že syn maďarského (uhorského) šľachtica, pokiaľ sa v ňom zrodila snaha a talent, si môže vytvoriť občiansku kariéru, kde jeho aktivita prináša osoh pre celú spoločnosť, a je hodný uznania pre dnešnú i budúcu generáciu.
