Prvým známym príslušníkom rodu známeho pod priezviskom Trstenský bol trstenský šoltýs Martin Trstenský. Šoltýs bol označovaní aj v prameňoch ako vojt alebo woyt, teda richtár. Martin bol potomkom dedičných šoltýsov v Trstenej. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 1580. O uvedenom Martinovi máme záznamy zo súpisov majetku Oravského panstva, a to z rokov 1608, 1619, 1624 a 1626. Sú aj ďalšie záznamy napr. z roku 1607, 1619, ale v nich sa nespomína Martin, ale sa spomínajú Trstenskí, ale nemôžeme jednoznačne určiť či sú to príslušníci rodu Trstenských alebo Trstenčania.
Na svoje časy bol zrejme majetný človek. Svoje majetky zdedil na základe šoltýskych práv, ktoré vyplývali z listiny o udelení šoltýskych práv v roku 1371 pre Jána Hertela. Zrejme bol aj šikovný hospodár, pretože aj napriek požiarom a rabovaniam rôznych vojsk uvedený majetok rozmnožil.
Šoltýs Martin Trstenský pokračoval v boji za šoltýske práva rodiny Trstenských. Výsledkom tohto boja s panstvom Oravského zámku o šoltýske privilégia bolo ich potvrdenie kráľom Matejom II. ešte za jeho života.
Martin si uvedomoval silu vzdelania. Podľa záznamov v kronike Lehotského sa uvádza, že jeho synovia Andrej a Martin študovali na Krakovskej univerzite. Žil asi do roku 1650, keď sa už ako richtár spomína jeho syn Juraj.
Obdobie, keď bol šoltýsom bolo ťažké. V uvedenom období sa spomínajú mnohé rabovania Trstenej rôznymi vojakmi.
Martin bol zrejme protestantom, i keď jeho deti študovali v Krakove, a to asi na Jagelonskej univerzite. Jeho syn Andrej bol neskôr provízorom (správcom) Oravského panstva u Mikuláša Eszterházy de Galantha. Domnievame, sa, že keby bol katolík, asi by ho v tejto funkciu nezamestnali. V tom čase bola Orava protestantská.
Presnejšie nám poukazuje na majetkové pomery Martina súpis majetku Oravského panstva. Tu sa v roku 1608 Martin Trstenský pre palatína Thurzu zaviazal zaplatiť za usadlosti Čierny Potok, zhorenisko po Bobrovčeku, ako aj Bobrovček, Pustý Úplaz za Suchou Dolinou kuními kožušinami „na štyri dve kuny“. Martin musel prispievať a zabezpečovať aj dodávky potravín pre kuchyňu palatína Thurza na Oravskom hrade. Povinne odovzdával každý rok na hrad jedného vola, sto kačiek, päťdesiat husí, štyristo vajec a dvadsaťpäť kusov jarabíc. Každá pastierska usadlosť, slobodná či poddanská, musela odviesť dvadsať oviec.
Súpis panstva Oravského hradu z roku 1619 zaznamenáva tiež Martina ako šoltýsa v Trstenej. Martin mal 6 želiarov a spravoval 26 sedliakov.
V súpise majetku Oravského panstva z roku 1624 sa uvádza, že Trstená zhorela, preto niektoré pozemky (rale) boli opustené. V súpise sa uvádza, že šoltýs (woyt) Martin sadil na dvoch raliach, mal mlyn za ktorý platil za 2 bravy 20 zlatých (florénov).
Martin je ako šoltýs uvedený aj v roku 1626. Jeho povinnosťou bolo platiť tieto dane: keďže mal šesť paholkov, mal zvýšenú daň za víno vo výške celého voza v hodnote 20 zlatých, celý voz soli v hodnote 15 zlatých, ďalej dve jarabice za 50 denárov, za mlyny, v ktorých chovali aj ošípané (kŕmené odpadom) 10 denárov. Ďalej bol povinný pre zemepána zabezpečiť jedného paholka na prácu. Za pílu mal zaplatiť buď dodaním 100 kusov dosiek alebo sumou 5 zlatých. Keďže zemepán nemal v Trstenej svoje kone, o ktoré bol povinný sa starať, platil ako náhradu za to sumu 1 zlatý. Musel samozrejme v prípade potreby narukovať a prispievať a za šindeľ desatinou „desiatkom“ Oravskému hradu. Za každú plť mal vyrubiť daň 50 denárov, čo naznačuje, že v Trstenej bol čulý obchod s drevom.
Takúto daň zaplatil neskôr aj Juraj mladší (druhý) v roku 1677.
Z našich genealogických výskumov vyplýva že Martin, otec adresátov armálnej listiny, je najstarším zatiaľ poznaným predkom všetkých príslušníkov rodu používajúcich priezvisko Trstenský.